Čeliť sociálnym krízam umožňuje zavedenie automatických stabilizátorov. V porovnaní s členskými štátmi Európskej únie alebo Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj však patríme ku krajinám, ktoré ich používali najmenej. Uviedla to na pondelkovej konferencii sociologička Iveta Radičová, ktorá predstavila expertízny materiál s návrhmi opatrení.
Nevyužitý nástroj, ktorý štát stojí peniaze
Slovensko podľa Radičovej čelí dvom typom sociálnych rizík. Medzi staré patrí rodičovstvo, nezamestnanosť, ochorenie, pracovná zdravotná nespôsobilosť, staroba, smrť. Zároveň prichádzajú aj nové riziká v podobe globálnych zmien a kríz.
Súčasná definícia životného minima je podľa Radičovej neakceptovateľná. "Navrhujeme aby životné minimum nezasahovalo do daňového systému. Taktiež navrhujeme, aby sme súčasné minimum zaradili dvoma úrovňami, a to existenčným a sociálnym minimom, tak aby výška existenčného minima bola garantovaná," doplnila.
Nová valorizácia dôchodkov
Ako najväčší problém vidí nízke dôchodky, ako aj nižšie dôchodky žien a starnutie obyvateľstva. Jedným z návrhov je preto odvíjanie valorizácie dôchodkov nie od priemernej dôchodcovskej inflácie za určité obdobie, ale od najaktuálnejšej informácie o dôchodcovskej inflácii a raste priemernej mzdy.
Štátna tajomníčka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Anna Aftanasová pripomenula, že rezort upravil životné minimum, valorizoval v skoršom termíne dávky v hmotnej núdzi a zvýšil príspevok na bývanie. "Na ministerstve práce sme identifikovali niekoľko zraniteľných skupín, ktorým sme smerovali konkrétnu finančnú pomoc, aby sme zlepšili ich životnú úroveň s ohľadom na rastúcu inflačnú krivku," dodala.
Jedným z návrhov, ktoré Radičová predstavila, je aj zmiernenie pravidiel na poskytovanie dávky v nezamestnanosti, uvoľnenie stropu na denný vymeriavací základ, ako aj podpora kvalitných pracovných príležitostí.