Keď britský prírodovedec, chemik a fyzik Henry Cavendish objavil pri skúmaní plynov vodík, zrejme netušil, že aj po viac ako 250 rokoch v ňom bude moderný svet vidieť nástroj, ktorý by mohol našej civilizácii pomôcť s klimatickými zmenami.
Aj keď diskusia o najľahšom prvku sa často začína a končí pri doprave, konkrétnejšie pri osobných automobiloch a porovnávaní tohto pohonu s elektromobilmi, vyspelé európske ekonomiky v ňom vidia oveľa väčší potenciál. Brusel a spolu s ním aj Slovensko chcú do jeho rozvoja investovať do roku 2050 až 470 miliárd eur.
Dôkazom je naša Národná vodíková stratégia a najnovšie aj akčný plán, ktorého vypracovaním poverila vláda rezort hospodárstva. Dokument hovorí o podmienkach, cieľoch, časovom harmonograme aj ukazovateľoch plnenia jednotlivých riešení. „Akčný plán definuje presné kroky, ktoré sú potrebné na naplnenie Národnej vodíkovej stratégie. Celkovo ide o 37 opatrení,“ uviedol pre HN autor materiálu a profesor zo Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach Juraj Sinay.
Plán pribudol v medzirezortnom pripomienkovom konaní len pred pár hodinami. HN v bodoch prinášajú to najdôležitejšie z dokumentu.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 74% na dočítanie.
Zostáva vám 74% na dočítanie.