Tvrdý dopad energetickej krízy na školy pocítia aj deti. Šetria už na kúrení, svietení aj obedoch

Písal sa rok 1979. Vtedajšie Československo zasiahlo začiatkom januára prudké ochladenie. Z takmer dvanástich stupňov Celzia za pár dní klesla teplota na mínus 13. Výkyv počasia spôsobili energetickú krízu, pre ktorú musel štát pristúpiť k úsporným opatreniam.

Jedným z nich bolo vyhlásenie uhoľných prázdnin. Brány škôl zostali zabuchnuté tri týždne. Pri pohľade na súčasné účty za energie si na tieto udalosti spomína mnoho pamätníkov. Riaditelia si totiž kladú otázku, či v zime zvládnu vykúriť triedy.

Ministerstvo školstva vyčíslilo, že školám tento rok medziročne narástli výdavky na energie, vodu a komunikácie spolu o takmer 37 miliónov eur. Rezort financií vyčlenil z rozpočtu dodatočných 40 miliónov eur na zvýšenie normatívu.

Minister školstva Branislav Gröhling potvrdil, že tieto prostriedky automaticky prerozdelili do príspevku na žiaka, ktoré mohli využiť aj na energie. „Teraz opätovne žiadame od začiatku roka finančné prostriedky na energie,“ povedal.