Oceliarstvo čaká ďalšia vlna koncentrácie

Európski výrobcovia ocele sa napriek dobrým výsledkom vlaňajšieho roka musia pripraviť na tvrdšie časy. "Trh sa zužuje a konkurencia je čoraz ostrejšia," uviedol Francisco Ros-Garcia, riaditeľ španielskeho podniku Ros Casares, na nedávnej konferencii oceliarov v Düsseldorfe. Jeho názor je o to zaujímavejší, že tento muž je súčasne predsedom celoeurópskeho odvetvového združenia Eurometal.
Podľa neho rolu zohrávajú predovšetkým dva faktory. Prvým je relatívny úbytok východiskových surovín ako rudy či koksu v dôsledku rastúceho ázijského dopytu, druhým nedostatočná kapacita dopravných ciest. Ros-Garcia vidí v tomto vývoji značné nebezpečenstvo: "Ak budú výrobcovia ocele prinútení ceny ešte zdvihnúť, ohrozí to našich zákazníkov." Dôsledkom by mohla byť ich platobná neschopnosť.
S týmto skepticizmom súhlasí aj Pascal Spano, špecialista nemeckej finančnej inštitúcie Deutsche Bank v oblasti oceliarstva: "Ak ceny východiskových materiálov vzrastú, dotkne sa to najmä tých producentov, ktorí so zákazníkmi uzavreli dlhodobé dodávateľské zmluvy." Združenie Eurometal počíta s tým, že cena jednej tony širokopásmovej ocele za horúca sa v roku 2005 bude udržiavať na úrovni 310 eur.
Sústavné zvyšovanie produkcie v iných častiach vystavuje európskych výrobcov ocele značnému tlaku -- o to viac, že najmä ruské a ázijské podniky v posledných rokoch investovali do modernizácie výroby nemalé sumy. Malay Mukherjee, šéf britsko-indickej skupiny LNM, ktorá je druhým najväčším svetovým výrobcom ocele, ďalší trend charakterizuje takto: "Výrobcovia v rozvíjajúcich sa krajinách budú do výroby investovať i naďalej a okrem toho sa vo významnejšej miere zapoja aj do ťažby príslušných surovín. Výrobcovia v krajinách so saturovanými trhmi sa budú preto viac zameriavať na zušľachťovanie a poskytovanie služieb." Pritom už dnes sa celosvetovo vyrába vyše dvesto druhov tohto materiálu.
Nutnosť ďalšieho znižovania nákladov sa podľa odborníkov prejaví aj v pokračujúcej koncentrácii výrobných kapacít. Michael Pfitzner, člen predstavenstva akciovej spoločnosti Salzgitter sa domnieva, že predovšetkým v Nemecku je toto odvetvie stále ešte veľmi rozdrobené.
Na rozdiel od konkurencie je tento koncern činný aj oblasti obchodu. Trend však i tu smeruje k menšiemu počtu obchodníkov. Kým v roku 1980 existovalo v západnej Európe 69 veľkoobchodných firiem s oceľou, do roku 2002 prežilo už len deväť. Ros-Garcia je presvedčený, že v blízkej budúcnosti medzičlánky postupne zaniknú. "Výrobcovia budú potom oceľ dodávať priamo i stredne veľkým zákazníkom." Dnes sa v Európskej únii cez veľkoobchody predáva ešte asi 65 percent ocele.
Mukherjee je presvedčený, že koncentrácia sa prejaví najskôr na oblastnej úrovni. Podľa jeho názoru totiž trh s oceľou ešte stále nie je príliš globálny. (gaf)