Nízke ceny za mlieko viedli v uplynulých mesiacoch k zníženiu jeho produkcie v takmer v celej EÚ. Informovali o tom zástupcovia farmárov a mliekarov, ktorí sa v pondelok (5. 12.) zúčastnili na rokovaní so šéfkou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabrielou Matečnou.
Základný predpoklad stabilizácie
Podľa Voskára je zrovnanie obidvoch zložiek príjmu farmára, teda ceny, ktorú mu zaplatí spracovateľ a celkovej podpory štátu na úroveň okolitých krajín, základným predpokladom na stabilizáciu mliečneho sektora na Slovensku.
Problémové delenie marže
Zástupcovia mliekarov na stretnutí tiež informovali ministerku o vlastných marketingových aktivitách a príprave novej koncepcie komunikácie so spotrebiteľom. Zároveň vyjadrili mieru sklamania nad tým, že iniciatíva MPRV ohľadom zriadenia národného marketingového fondu nebola zo strany niektorých samospráv prijatá do tej miery, aby prípravné práce na fonde mohli začať.
Z tohto dôvodu zástupcovia mliekarov navrhujú, aby sa začalo intenzívne pracovať na vytvorení pilotného projektu práve v mliečnom sektore. Ten by mal slúžiť ako príklad pre ďalšie agropotravinárske združenia, akými sú napríklad pekári, ovocinári či hydinári.
Témou stretnutia bolo aj nerovnomerné delenie marže, z ktorej najviac ostáva u obchodníkov. Aj napriek tomu, že v poslednom období cena mlieka na pultoch vzrástla, prvovýrobcom a spracovateľom mlieka sa ujde najmenej. Kým výkupná cena mlieka sa pohybuje na úrovni okolo 25 eurocentov za liter, predajná cena je bežne okolo úrovne 50 eurocentov za liter. "Je to jedna z tém, ktorú riešime na európskej úrovni a je aj prioritou nášho predsedníctva v Rade EÚ. Ide o nekalé obchodné praktiky," uviedla ministerka Matečná.
Exportná stratégia
Posledným dôležitým bodom stretnutia bola potreba zvýšenia exportných aktivít, ktorá by mohla prispieť k stabilizácii domáceho mliečneho sektora. Mliekari sú v tomto smere podľa Voskára pripravení spolupracovať na príprave a realizácii exportnej stratégie, ako aj na štátnej podpore exportu.
Ako príklad uviedli zriadenie tzv. agropotravinových atašé na slovenských zastupiteľstvách vo vybraných teritóriách tretích krajín. Podobný model už podľa nich funguje v susednom Česku, kde mliekarne za pomoci vlády hľadajú a už aj využívajú nové možnosti exportu domácich potravín.