Medziročný rast júnovej priemyselnej produkcie o 14 percent je síce nižší ako v predchádzajúcich mesiacoch, no príčinou spomaľovania je vyššia porovnávacia základňa z minulého roka. Pozitívom je, že priemyselná produkcia prekročila o štyri percentá úroveň júna 2019, teda pred pandémiou ochorenia COVID-19. Okrem výroby kovov najviac prispeli k rastu priemyselnej produkcie, napriek problémom s dodávkami materiálov, automobilky, zhodli sa viacerí analytici.
„Napriek tomu o úplnom zotavení ešte ani zďaleka nemôžeme hovoriť. Nedostatok komponentov nútil časť slovenského (automobilového) priemyslu k odstávkam aj v priebehu júna, hoci už vo výrazne menšom rozsahu ako v máji. Automobilový priemysel tak vymazal len necelú polovicu strát z predchádzajúcich mesiacov,“ ozrejmil Koršňák.
Rast netreba preceňovať
Štvorpercentný rast priemyselnej produkcie oproti predkrízovému júnu 2019 však netreba podľa neho preceňovať. Pred dvoma rokmi totiž zasiahli priemysel krátke problémy v automobilovom priemysle a produkcia sa vtedy nakrátko výraznejšie prepadla.
„I vďaka tomu bola produkcia v júni tohto roka až o štyri percentá vyššia ako pred dvomi rokmi, zatiaľ čo v máji bola ešte o deväť percent nižšia,“ upozornil analytik. Po zohľadnení sezónnych efektov produkcia priemyslu v júni za predkrízovými maximami z jari 2019 stále nepatrne zaostávala.
V nasledujúcich mesiacoch analytici očakávajú miernejší rast priemyselnej produkcie. „Smerom nahor ju bude ťahať hlavne ekonomické oživovanie. Zároveň však platí, že pozitívny vplyv bázického efektu postupne odznieva a v letných mesiacoch už bude slabší,“ uviedla Glasová.
Hrozba tretej vlny
Priemyselná produkcia bude však zároveň negatívne ovplyvnená globálnou materiálovou krízou, ktorá ju bude ťahať nadol. Aktuálne sa musí priemysel vyrovnávať s nedostatkom polovodičových súčiastok, plastov, ale napríklad aj niektorých kovov.
Analytici upozorňujú na negatívny vplyv tretej vlny pandémie, i keď lepšia pandemická situácia v Európe podporená očkovaním v súčasnosti pomáha zdvíhať európsky dopyt. Nové mutácie vírusu či slabšia úroveň zaočkovanosti v niektorých krajinách, napríklad aj v regióne strednej a východnej Európy, môžu zvýrazniť jesennú vlnu pandémie a opäť tak pribrzdiť zotavovanie európskeho priemyslu.