Slovensko očami nemeckých investorov

Tri faktory zohrali v posledných rokoch rolu pri čoraz väčšej obľube Slovenska pre nemeckých investorov. Na prvom mieste patrí medzi ne liberalizácia pracovného práva v lete 2003, ktorá sa dotkla aj zamestnávania na čiastočný pracovný úväzok, resp. práce nadčas.

Ďalším faktorom je jednotná 19-percentá daň, ako aj nízka priemerná mzda okolo 400 eur mesačne.
"Vstupom Slovenska do Európskej únie sa záujem malých a stredných nemeckých podnikov o krajinu ešte zväčšil," hovorí predstaviteľ nemeckého hospodárstva v Bratislave Ralf Sedlmayer. Odstránenie colných a obchodných bariér znamená pre všetkých podnikateľov značné uľahčenie. Sedlmayer sa domnieva, že Slovensko sa na Západe teší dobrej povesti a že všetci zainteresovaní pozorne sledujú reformné úsilie vlády premiéra Mikuláša Dzurindu. Medzičasom sa už o Slovensku hovorí aj ako o "tigrovi spod Tatier" či o "investorskom raji".
Tradičné väzby
Tak ako v minulosti, i teraz sú to predovšetkým strojárske nemecké firmy, ktoré na Slovensku hľadajú partnerov. Záujem však prejavujú aj výrobcovia nábytku a plastov. Aj keď je špecializácia Slovenska na automobilový priemysel čoraz zrejmejšia, podľa Sedlmayera bude i naďalej hrať dôležitú úlohu tiež spracovanie dreva, elektrotechnický priemysel a strojárstvo. Predmetom kritiky však zostáva nedostatočná infraštruktúra krajiny. V strednej a vo východnej časti krajiny sú prekážkou ďalšieho rastu investícií chýbajúce diaľnice. Európskym kritériám nevyhovuje ani zákon o konkurzoch. Likvidácia firmy trvá v nejednom prípade päť rokov i viac, aj keď slovenské úrady už pracujú oveľa účinnejšie ako ešte prednedávnom. Napríklad zápis do obchodného registra trvá dnes už len niekoľko dní a pružnejšie sú tiež najrôznejšie kontroly v podnikoch, týkajúce sa bezpečnosti práce či hygienických predpisov.
Čierna práca
Problémom zostáva nízka mobilita pracovnej sily. Kým v Bratislave je nezamestnanosť sotva štvorpercentná, na východe prekračuje i 25 percent. Práve tam je však mobilita pracovných síl úplne nedostatočná. Mnohí nezamestnaní sa pritom živia prácou načierno. V tom však Slovensko nie je medzi nováčikmi EÚ výnimkou.
Častým predmetom rokovania medzi slovenskými a zahraničnými obchodníkmi je v súčasnosti aj problematika čerpania európskych fondov, resp. správne formulovanie žiadostí. Zvládnutie tohto mechanizmu môže ďalej pozitívne ovplyvniť podnikateľskú klímu v na Slovensku. (gaf)