Ak by sme nenašli nového investora, budeme investíciu v Prakovciach musieť zavrieť, hovorí Alexej Beljajev o jednej z možností, ako sa vyrovnať s podnikom Railway Casted Components. Ten sa dostal do problémov pre rusko-ukrajinský konflikt.
V roku 2013 ste v Prakovciach otvárali prevádzku na výrobu podvozkov pre ruské vagóny. Ako ste sa k nej vlastne dostali?
Všetko sa začalo ešte v roku 2011. Vzhľadom na to, že dlhodobo pôsobíme na ruskom trhu, stretli sme sa s firmou, ktorá na tamojšom trhu budovala novú vagónku. Rozsah investície bol asi 1,3 miliardy dolárov. Tá bola rozdelená na dve časti – zlievareň a výrobu vagónov. Pri zlievarni bola situácia komplikovanejšia, keďže výroba si vyžaduje dlhoročné skúsenosti. Tie sme mali, a tak nás oslovili ruskí partneri, či by sme na Slovensku mohli otvoriť záložnú výrobu. Urobili sme analýzu a vyšli nám určité ceny. Vtedy bola situácia taká, že na trhu nebolo veľa odliatkov. Cena jedného sa pohybovala na úrovni šesť eur za kilogram. Navyše, všetko, čo ste vyrobili, vám hneď doslova vytrhli z rúk.
Prečo padla voľba práve na Prakovce?
Začali sme sa pozerať po vhodných lokalitách. V Prakovciach sme dlhoročne mali kováčňu, ktorá je tam dodnes. Vedeli sme, že v Prakovciach je prázdny areál po firme Unex. Ten sa v minulosti využíval práve na zlievarenské účely. S firmou sme sa dohodli a pozemok kúpili. Najali sme si americko-česko-ukrajinský tím, ktorý nám navrhol zlievareň. Cena investície nám vyšla 20 miliónov eur. Všetko sme vybudovali v roku 2011. Už rok nato sme boli pripravení odlievať, ale najprv sme museli výrobky testovať. Požiadali sme aj o investičnú pomoc a s oficiálnou výrobou sme začali až v roku 2013.
Vyzeralo to na istý biznis. Štát vám prisľúbil stimuly za 10 miliónov eur, zákazky ste mali nakontrahované na šesť rokov dopredu. Kedy to začalo byť také kritické?
Nábeh výroby prebiehal postupne. Na plánovanú kapacitu sme n...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.