Zakladali si na tom, že sú jednou z posledných čisto slovenských bánk. Napriek tomu sa ich najväčšie problémy spájajú so zahraničím. Konkrétne s problémovými krajinami na juhu eurozóny. Prvýkrát sa Poštová banka popálila v Grécku, keď nakúpila jeho výnosný, ale rizikový dlh. Následne musela pod tlakom Európy odpustiť problémovým Aténam časť dlhu. To sa podpísalo pod stratu vyššiu ako 200 miliónov eur.
Otáznik visí nad obozretnosťou banky k situácii na Cypre. Ostrovnú krajinu totiž trápi kríza a takmer každý druhý úver tu zostáva nesplácaný. A to je pre banky veľké riziko. „Banka vždy pozná koncového užívateľa úveru a obozretne vyhodnocuje jeho rizikovosť,“ argumentuje pre HN hovorkyňa Poštovej banky Anna Tkáčová. Nepotvrdila, či NBS skutočne Poštovú banku preveruje.
Guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch priamo neprezradil, ktorý finančný dom si preklepne. Prízvukoval však, že problém sa týka len jednej banky. Z výročnej správy Poštovej banky z minulého roka je zrejmé, že vysoké úvery v sume 549 miliónov eur na Cypre má na Slovensku len ona.
Čítajte viac: „Poštovku“ potrápi Cyprus
Ostatné veľké banky na Slovensku majú úverov v tejto krajine podstatne menej. „V prípade zistenia závažného porušenia povinnosti bankami a právoplatného ukončenia takéhoto postupu informuje NBS o uložení nápravného opatrenia alebo sankcie na svojom webe,“ uviedla Martina Solčányiová, hovorkyňa NBS.
Podľa informácií HN spustila centrálna banka druhé kolo kontroly v Poštovej banke. Okrem iného preveruje, či firmy na Cypre, ktoré dostali od Poštovej banky úver, nie sú prepojené s jej majiteľmi.