Slovensku sa podarilo naplniť jednu z najdôležitejších úloh vlaňajšieho roka. A to udržať deficit verejných financií pod tri percentá. Potvrdila to dnes Európska komisa v Jarnej prognóze.
Fico: Robíme poriadok
Náš schodok za minulý rok je podľa nej 2,8 percenta. „Komisia tak potvrdila, že robíme to, čomu mnohí neverili – poriadok vo verejných financiíach,“ povedal premiér Robert Fico (Smer–SD).
Deficit pod tri percentá je pre Slovensko pozitívna správa, spĺňa tak totiž podmienky na ukončenie procedúry nadmerného deficitu. „Tento krok nás zaradí medzi najzodpovednejšie hospodáriace krajiny Európskej únie,“ tvrdí tlačový odbor ministra financií Petra Kažimíra (Smer–SD).
Splnenie tejto podmineky znamená, že budeme môcť požiadať o takzvanú investičnú výnimku. Ak nám ju Brusel odobrí, budeme v budúcnosti menej škrtiť a viac investovať do podpory ekonomického rastu.
Kritika vlády
Výsledky vlády v súvislosti s vydanou prognózou však kritizovala opozícia aj zástupcovia zamestnávateľov. "Oproti potenciálnemu rastu výrazne zaostávame. Veľký podiel viny na tom má, že konsolidácia sa robí najmä cez zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov. To tlmí ekonomický rast. Navyše, podľa informácií z programu stability chce vláda vo zvyšovaní daní ďalej pokračovať," poznamenal podpredseda KDH pre ekonomiku Miloš Moravčík.
Podľa prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Jána Oravca klesne nezamestnanosť len vďaka jednorazovým opatreniam a kvôli rastúcemu dlhu bude musieť vláda naďalej škrtať výdavky. "Je to vizitka vlády, ktorá zhoršuje podnikateľské prostredie pre veľkú väčšinu, najmä malých a stredných podnikateľov. A niekoľkým veľkým firmám blízkym vláde prihráva veľké štátne zákazky, z ktorých tieto potom zadržiavajú platby ich dodávateľom z radov živnostníkov, malých a stredných firiem," povedal na záver Oravec.
Podľa jarnej prognózy zostane deficit verejnej správy pod troma percentami aj v nasledujúcich rokoch. Rast HDP by sa však mal zrýchlovať. Pre tento rok nám komisia predpokladá rast 2,2 percenta. V roku 2015 sa má zrýchliť na 3,1 percenta. V rámci eurozóny by sme mali v roku 2015 dosiahnuť druhý najvyšší rast v eurozóne, štvrtý najvyšší v Európskej únií a druhý najvyšší v rámci krajín V4.