Budeme svedkami ďalších okupácií ozbrojencami na východe Ukrajiny. Západ však určite nepristúpi k vojenskej intervencii v krajine, myslí si Kratochvíl.
Pri pohľade na mapu miest, v ktorých proruskí okupanti obsadzujú vládne budovy, sa zdá, že Kremeľ sa snaží prekresliť hranice.
Je to jeden z dvoch základných scenárov, s ktorými sa dá počítať. Nedá sa úplne vylúčiť, že Rusko pristúpi k priamej vojenskej intervencii na juhu a východe Ukrajiny. Považujem to však v tejto situácii za menej pravdepodobné.
Aký postup Moskvy je podľa vás pravdepodobnejší?
Myslím si, že Rusku ide skôr o destabilizáciu v oblasti, a nie o bezprostrednú vojenskú intervenciu. Bezpochyby ide o zinscenované protesty podporované Kremľom s cieľom vytvoriť na východe Ukrajiny silne autonómnu oblasť, ktorá by povedzme mohla vstúpiť do federácie s Ruskom. Takto by Moskva mohla fakticky získať vplyv na politické smerovanie Ukrajiny ako celku.
V čom by mohlo Rusko napríklad ovplyvniť Kyjev?
Takto by malo napríklad dosah na podpísanie prístupových dohôd s Európskou úniou. Bolo by nemysliteľné, aby krajina podpísala zmluvy v prípade, keby bola východná časť krajiny proti. A to napriek súhlasu zo strany západu a strednej časti Ukrajiny. Takto by mohol Kremeľ blokovať dohodu s Európskou úniou.
Môže nastať aj tretí scenár, keď by ozbrojenci vypočuli ukrajinskú vládu a stiahli sa z vládnych budov a z ulíc?
Považujem za vylúčené, že by súhlasili s ultimátom. Východ a juh Ukrajiny sú pre Putina kľúčové oblasti. Krym je pre Rusko potrebný z vojenských dôvodov. Ide o posilnenie línie Moskva – Krym – Podnestersko, čo je časť Moldavska. Východ Ukrajiny je pre Rusko dôležitý hlavne z hospodársko-strategického hľadiska. Sú tu podniky dôležité nielen pre ruské hospodárstvo, ale aj pre vojenský priemysel v Rusku.
Prečo považujete stiahnutie proruských ozbrojencov za vylúčené?
Nemajú dôvod sa vzdávať. Sú dobre financovaní zo strany Ruska. Prípadné ozbrojené konflikty by navyše iba podporili propagandu Ruska. Okrem iného by mu dali do rúk argumenty na prípadnú intervenciu na Ukrajine v mene ochrany Rusov.
Nedá sa teda očakávať, že aktivita ozbrojencov v uniformách bez označenia na východe Ukrajiny sa skončí?
Nie. Podobných demonštrácií, útokov na vládne budovy a mŕtvych bude pribúdať. A kým sa vláda v krajine bude snažiť stabilizovať situáciu v jednom meste, demonštrácie a útoky sa presunú do iného mesta. Myslím si, že budeme vidieť následnosť troch krokov. V prvom rade príde destabilizácia, potom úsilie o zjednotenie rusky hovoriacich ľudí a ich pripojenie k ruskej federácii, a v treťom bode príde rozšírenie ruských aktivít do oblasti Pobaltia. Tento proces bude napredovať, kým Západ tvrdo nenakreslí neprekonateľnú červenú líniu.
Zdá sa však, že Moskva si z vyhrážok a prvých krokov Západu nerobí ťažkú hlavu.
Západ mal už dávno pristúpiť k prísnym sankciám. Nemyslím teraz vytváranie zoznamov nejakých ľudí, ale jednoznačné hospodárske a ekonomické sankcie, ku ktorým ešte neprišlo. Taktiež je potrebné, aby začali medzi sebou rokovať zainteresované strany vrátane Ruska. Treba z rozhovorov vylúčiť ukrajinských separatistov, aj keď Kremeľ nástojí na ich prítomnosti pri vyjednávaniach.
Hovoríte, že treba nakresliť neprekonateľnú líniu. Moskva však na sankcie zatiaľ príliš nereaguje. Bude nutný ozbrojený konflikt?
Nemyslím si, že bude potrebný vojenský konflikt. Navyše, Západ by na Ukrajine na 100 percent nezasiahol. To je úplne vylúčené. Potrebné je však pristúpiť k ekonomickým sankciám, ktoré som spomínal. Krátkodobé efekty nemožno očakávať. Je to dlhodobo účinná zbraň. Najmä keď vidíme, že ruská ekonomika sa pomaly dostáva do recesie. Čo sa týka použitia vojenskej techniky, NATO by mohlo vyslať kontingenty do pobaltských krajín.