Slovensko patrí medzi najlacnejšie krajiny z hľadiska nákladov práce. Lacnejšia práca je len v šiestich krajinách z európskej dvadsaťsedmičky. Vyplýva to zo štúdie Inštitútu pre makroekonomiku a výskum konjunktúry (IMK).
Hodinové náklady na prácu Slovákov dosiahli v priemere 8,6 eura, čo je rovnaká suma ako v Estónsku. Kým u nás vzrástli tieto náklady za posledný rok o 2,7 percenta, v Estónsku stúpli až o 6,4 percenta.
Pre porovnanie: Vo Švédsku zaplatí zamestnávateľ za hodinu práce zamestnanca v súkromnom sektore v priemere 42,2 eura. Na opačnom konci rebríčka je Bulharsko, kde hodina práce stojí v priemere 3,6 eura.
Rast nákladov práce zaznamenali aj v najväčšej európskej ekonomike. Firmy stojí hodina práce zamestnanca priemerne 31 eur. Vlani a v prvej polovici tohto roka vzrástli v Nemecku náklady na prácu o 2,8 percenta.
V krajinách eurozóny zasiahnutých krízou došlo k opačnému trendu. V Grécku sa vlani znížili náklady na prácu o 5,8 percenta a v Portugalsku o 4,9 percenta.
Šéf IMK Gustav Adolf Horn však podľa agentúry DPA vidí rast nákladov na prácu v Nemecku pod 3 percentá za postup správnym smerom. Mohlo by sa tým dosiahnuť zníženie vysokého exportného prebytku krajiny, za čo nedávno kritizovala Berlín aj Európska komisia (EK). Ešte rýchlejší rast týchto nákladov by mal podľa analytikov dokonca prispieť k tomu, že sa eurozóna dostane rýchlejšie z krízy.
Ani po zavedení celoplošnej minimálnej hodinovej mzdy 8,50 eura sa konkurenčná výhoda nemeckých firiem voči hlavným európskym krajinám výrazne nezníži.
V správe IMK sa tiež konštatuje, že z hospodárskeho hľadiska by bolo podstatne lepšie, keby mzdy v Nemecku rástli niekoľko nasledujúcich rokov medziročne viac ako o 3 %. Podľa IMK všeobecne platí, že vyššie mzdy pri stabilnej zamestnanosti vytvárajú predpoklady pre pomerne silný vzostup súkromnej spotreby. "To podporuje našu ekonomiku," konštatuje sa v analýze ústavu.