Dlhodobá nezamestnanosť už roky trápi východ a stred Slovenska. Viac ako rok bez práce sú tam až tri štvrtiny nezamestnaných. Tento nelichotivý stav nás vyniesol na popredné priečky rebríčka dlhodobej nezamestnanosti európskych regiónov, ktorý za minulý rok zostavil Eurostat. Predbehli sme aj krajiny, ako sú Poľsko, Španielsko či Turecko. Východ našej krajiny s podielom dlhodobej nezamestnanosti 74,9 percenta sa ocitol na tretej priečke, na piatom mieste so 72,7 percenta je stredné Slovensko. Vyšší podiel dlhodobej nezamestnanosti majú v rámci Európskej únie už len dva regióny Francúzska a jeden grécky.
Ministerstvo práce tieto výsledky neprekvapujú. Ako hovorí jeho hovorca Michal Stuška, ide o dlhodobý problém. „Súvisí to s vysokou štrukturálnou nezamestnanosťou na Slovensku a nevyváženosťami na trhu práce,“ vysvetľuje.
Dochádzka a plat demotivujú
Odborníci však vidia viac dôvodov. Jednak je to dané tým, že tradičný priemysel v týchto regiónoch už dávnejšie skrachoval a v poľnohospodárstve sa výrazne znížila zamestnanosť. Okrem toho ide o chudobné regióny. „Ak si tam podnikateľ otvorí reštauráciu, skrachuje, lebo ľudia nemajú peniaze na to, aby tam chodili. Produkcia tam teda musí byť zameraná skôr na export,“ dodáva Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Aj to však podľa neho môže byť ťažké vzhľadom na konkurenciu iných regiónov či krajín.
Situácii podľa pracovníkov úradov práce neprispieva ani nadprodukcia absolventov, ktorí sú už dopredu odsúdení skončiť ako nezamestnaní. Niektorí navyše ani nie sú ochotní pracovať za daných podmienok. „Ak uchádzačovi o zamestnanie ponúkajú prácu za minimálnu mzdu a ešte je nutné za ňou dochádzať, nie je to motivujúce,“ hovorí vedúci oddelenia aktívnych opatrení trhu práce dolnokubínskeho úradu práce Miroslav Horák.
Firmy ich nechcú
Faktom však je, že ani samotní zamestnávatelia nemajú záujem o dlhodobo nezamestnaných. Stoja ich totiž čas, a teda aj peniaze, aby ich začlenili do pracovného procesu. „Pokiaľ máme iných, hotových ľudí, nesiahame po dlhodobo nezamestnaných,“ dodáva šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Okrem toho pripomína, že za ostatné roky sa zvyšovala minimálna mzda. Preto je aj menej pozícií, ktoré by mohli obsadzovať nekvalifikovanými ľuďmi.
Štát sa podľa Stušku snaží firmy motivovať, aby investovali do dlhodobo nezamestnaných. Napríklad odvodovými úľavami. Do budúcnosti plánujú spustiť program záruk pre mladých financovaný Bruselom. Vďaka nemu sa majú ľudia do 25 rokov do štyroch mesiacov od ukončenia školy zamestnať.