Interný audit analyzuje, kde sa vo firme nachádza problém, no nerieši ho. Po novom sa to zmení a audítori budú prichádzať s riešením problémov. Pre aké typy podnikov je určený?
Samozrejme, nie. Interný audit 2.0 by mohol byť veľmi dobrým liekom na situáciu, ktorá sužuje Česko a Slovensko. Hovorím o veľkej korupcii, či malej zodpovednosti. Interný audit, ktorý je postavený na tom, že sa najskôr zistia problémy a okamžite sa začne robiť na ich odstránení, môže veľmi dobre fungovať aj v štátnej správe.
Je šanca presadiť interný audit 2.0 aj do štátnej správy v Česku i na Slovensku?
Máme takú ambíciu.
Rokujete už s kompetentnými?
Áno. Musím sa dotknúť toho, že v komunite interného auditu táto iniciatíva vyvolala u polovice ľudí nadšenie, u polovice zdesenie. Konzervatívnejšia je tá časť, ktorá pôsobí v štátnej správe, kde to ide všetko pomalšie. Tu zavedenie interného auditu 2.0 bude určitý čas trvať, v súkromných firmách je to o krôčik ďalej.
Takže na Slovensku vôľu v štátnej správe nevidíte?
Zatiaľ o tom diskutujeme len v Česku. Tu sme už diskutovali s rezortom financií, so zástupcami českých interných audítorov. Na Slovensku otvárame túto diskusiu v týchto dňoch.
Aj tu sa budete baviť s ministerstvom financií?
Postup bude rovnaký ako v Česku. Pôjdeme na ministerstvo, následne do inštitútu interných audítorov.
Ako na vyšší level auditu reagujú samotné firmy?
Má to dva rozmery. Tým prvým je, že manažment je interným auditom unavený a nemá záujem sa ním zaoberať. V okamihu, keď získame priestor a čas sa s manažmentom spoločností baviť, pochopia jednoduchú vec. A to, že za rovnaké peniaze môžu mať oveľa užitočnejšiu službu a získať niekoho, kto im pomáha a manažérsky život zjednoduší.
Bude jednoduché prispôsobiť sa situácii, že z audítorov sa stanú audítori – poradcovia?
Nebude to jednoduché, ale je to žiaduce a potrebné. Pre túto profesiu je to jediná cesta, ako neupadnúť do zatratenia a ako sa môže stať rešpektovanou službou.