Vyššie dane a odvody pre firmy či ľudí a ďalšie škrty. Napríklad takýto scenár by mohol nastať, ak chce Slovensko dodržať trojpercentný deficit verejných financií. Európska komisia totiž neverí budúcoročnému štátnemu rozpočtu ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD). Ten si totiž naplánoval schodok na úrovni 2,83 percenta. No Brusel tvrdí, že sa vyšplhá až na 3,2 percenta. Problém vidí komisia najmä v reforme verejnej správy ESO. „Sú tam isté riziká realizácie. Preto sa nepredpokladá, že tieto opatrenia budú mať dosah na verejné financie podľa odhadov vlády,“ tvrdí v správe komisia.
Rizikový plán
Vláda dúfa, že jej zlučovanie úradov v budúcom roku prinesie do rozpočtu viac ako tristo miliónov eur. Ďalším sporným bodom je podľa Bruselu plán ušetriť na výdavkoch, a to cez efektívnejšie hospodárenie nemocníc. Ministerstvo zdravotníctva si naplánovalo, že do roku 2015 zníži zadlženosť štátnych nemocníc na nulu. Dosiahnuť to chce napríklad centrálnym nákupom tovarov a služieb. Podľa Európskej komisie však tieto riešenia nezabránia tomu, aby sa nemocnice zase zadlžili.
Ministerstvo financií však s kritikou nesúhlasí. Verí, že sa mu podarí dodržať rozpočet tak, ako si ich naplánoval. „Prognóza komisie na nasledujúce roky vychádza z odlišných predpokladov ako rozpočet. Nezohľadnila totiž očakávané šetrenie výdavkov v rámci reformy ESO a v zdravotníctve,“ hovorí Radko Kuruc, poradca ministra Kažimíra.
Podľa odborníkov však týmto Brusel Slovensku odkazuje: rozpočet je rizikový. A v praxi nám tak môžu hroziť ďalšie škrty. „Prognóza komisie vysiela vláde aj verejnosti signál, že sú potrebné ďalšie ozdravné opatrenia, ktoré by mali garantovať pokles deficitu a zastavenie rastu dlhu,“ tvrdí analytik Ineko Peter Goliáš.
Chceme podporiť rast
Komisia má však pre vládu aj dobrú správu. Tvrdí, že sa nám trojpercentný deficit podarí dodržať tento rok. Slovensko tak bude môcť požiadať o takzvanú investičnú výnimku. Túto možnosť nám totiž dáva Brusel. Nárok sa ňu máme, pretože naša ekonomika rastie v posledných rokoch pomalšie, než sú jej možnosti. Ak nám výnimku komisia schváli, vláda po rokoch otočí – čiže namiesto tvrdých škrtov začne podporovať rast ekonomiky. Európa nám na to dokonca prispeje 460 miliónmi eur.
Podľa odborníkov by sme sa však šetreniu nemali obracať chrbtom. „Za eurofondy môžeme maximálne rozbehnúť diaľnice, ale bude to len kvapka v mori,“ upozorňuje prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Pre rýchlejší rast našej ekonomiky, teda aj viac zákaziek pre slovenské firmy, bude totiž kľúčovým vývoj na Západe. Ak sa teda ekonomika našich hlavných obchodných partnerov nerozbehne tak, ako sa očakáva, bude mať Slovensko v budúcnosti problém. A šetrenie si nás dobehne, a to v ešte tvrdšej forme.