A to napriek tomu, že ešte v úvode roka, krátko po zvyšovaní daní odborníci očakávali, že na milióny navyše môže zabudnúť. Teraz je však situácia iná a z celoročného plánu dokázal za prvých sedem mesiacov vyzbierať viac ako v predchádzajúcich rokoch.
Firmy sú disciplinovanejšie – odôvodňuje nárast tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. „Ďalším faktorom mohli byť opatrenia, ktoré majú zlepšiť výber daní.“ V preklade, štátu sa zrejme darí zachytiť časť peňazí, ktoré mu predtým unikali pomedzi prsty.
Platenie daní sa zlepšilo
Na to poukazuje aj rezort financií. Podľa jeho hovorcu Radka Kuruca sa na hotovostnom plnení prejavila najmä dobrá práca ľudí na daňových a colných úradoch. „Rovnako aj vďaka intenzívnemu boju proti daňovým únikom,“ vysvetľuje hovorca rezortu financií Radko Kuruc.
Ako však upozorňuje analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly, k dobrým číslam mohol prispieť aj vlaňajšok. Vtedy totiž boli odhady výberu daní nadhodnotené, a tak sa ich nedarilo plniť.
Okrem toho, podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej štátnej kase pomáha aj fakt, že časť firiem platí DPH štvrťročne. Teda práve aj na konci júla. „Celkom dobrý výber bol aj pri dani z príjmu právnických osôb.“
Na predčasný optimizmus však podľa odborníkov ešte môže byť priskoro. Štát totiž stále nevie, koľko skutočne vyberie na dani z firiem, ktorú zvyšoval od začiatku tohto roka. Realita sa totiž ukáže až pri podávaní daňových priznaní v budúcom roku. Podľa Púchleho však na riziká ukazuje už v súčasnosti fakt, že menej firiem platí na daň preddavky.
Kolísanie rozpočtu
Rozpočtu však nepomáhajú len dane, ale aj výdavky. Štát totiž míňa výrazne menej než vlani. Najviac podľa analytika SAV Vladimíra Baláža pomohlo znižovanie príspevkov do druhého piliera. Toto už teraz zlepšuje hospodárenie Sociálnej poisťovne, a tak aj hospodárenie štátu.
Napriek dobrým správam však stále zostáva otázne dosiahnutie deficitu, ktorý chce vláda stlačiť pod 3 percentá. Ten zatiaľ štát napĺňa striedmejšie ako vlani. Do akej miery sa však skutočne naplní, bude záležať najmä od rastu našej ekonomiky. Ak by sa skutočne v druhom polroku naštartoval, mohlo by to rozpočtu prihrať na daniach a odvodoch zopár miliónov navyše. V opačnom prípade by hrozili ďalšie výpadky. Tie naposledy rezort financií spočítal na vyše 300 miliónov eur.
Ohrozenie pripúšťa aj analytička UniCredit Bank Alena Štefaniková. „Výsledky môžu ohroziť najmä rozpočty samospráv, ktoré nie sú pod priamym vplyvom štátu,“ dodala.
