Každý týždeň vám prinášame profily najvýznamnejších ekonómov -- držiteľov Nobelovej ceny.
Potomok farmárskej rodiny z Tennessee, James McGill Buchanan (1919), bol ďalším laureátom Nobelovej ceny, ktorého prínosy zasahujú do širšieho rámca vedy o hospodárstve. Svojimi výskumami sa stal zakladateľom novej disciplíny na hranici medzi ekonómiou a politológiou -- teórie verejnej voľby.
Prvotný podnet pre takéto Buchananovo zameranie predstavovalo jeho mladícke počudovanie nad prudkým rozrastaním amerického rozpočtu, opakovaným mrhaním obrovských súm štátnych financií. Jeho vysvetlenie vyústilo do zistenia, podľa ktorého všetkých aktérov politického procesu stimuluje v prvom rade zištnosť, pričom odhalil racionálne správanie politikov ako podnikateľov orientovaných na maximalizáciu profitov. Svoj názor skoncentroval nasledujúco: "Neočakávajte od politikov, že sa budú správať inak, než to zodpovedá ich záujmom."
Podobne, ako v prípade množstva vektorov v komplexnom silovom poli, dajú sa ekonomicky zobraziť aj tieto záujmy a vedecky predpovedať ich dôsledky. Zároveň vynikajú nové možnosti, kde je prostredníctvom zmenených stimulov pre rôzne záujmové skupiny možné dosiahnuť cielené politické zmeny. Teória verejnej voľby sa stala významným nástrojom skúmania a zefektívňovania byrokratických procesov.
Druhou výraznou bádateľskou sférou Buchanana bola problematika ekonomického a politického rozhodovania ústiaca do etablovania konštitučnej ekonomickej teórie. V nej je optimálne rozhodovacie pravidlo určené vážením vysokých rozhodovacích nákladov jednomyseľnosti oproti stratám, ktoré pocítia rôzne osoby, keď sa nároky na jednomyseľnosť znížia.
Kritický Buchanan považoval svoje dielo za také jednoduché, že v svojej autobiografii uviedol: "Keď môže dostať Nobelovu cenu Buchanan, môže ju dostať každý."