V rámci programovacieho obdobia 2004 až 2006 predložilo projekty necelých 13-tisíc žiadateľov. Je to len 2,4 percenta z celkového počtu podnikateľských a nepodnikateľských subjektov (napríklad štátne inštitúcie, neziskové organizácie...). Spolu žiadali o nenávratnú finančnú podporu vo výške 182,7 miliárd korún. Uspela len tretina z nich, ktorá si rozdelí 41,5 miliardy. V celkovom merítku to predstavuje 0,9 percentu podnikateľov zo všetkých podnikateľských subjektov.
Dôležitým faktorom je realokácia zdrojov
Výšku čerpania finančnej pomoci môže negatívne ovplyvniť nepružná a zdĺhavá realokácia finančných zdrojov. Je prirodzené, že nastavenie operačných programov v tomto programovacom období nemusí a určite ani ideálne nezodpovedá požiadavkám podnikateľskej sféry. V niektorých opatreniach môže byť čerpanie slabé, v iných, naopak ,bude záujem prevyšovať disponibilné zdroje. Preto ak nebude funkčný flexibilný systém presunu finančných zdrojov tam, kde bude o ne záujem, budeme musieť tieto prostriedky zbytočne vracať. Poučiť sa treba z implementácie predvstupovej pomoci, keď pre neschopnosť riadenia boli zbytočne vrátené finančné zdroje, o ktoré bol zo strany malých a stredných podnikateľov veľký záujem. Problém je aj v kontrahovaní. Jednoducho nevieme nakontrahovať plnú výšku disponibilnej sumy a o rozdiel prichádzame.
Záujem o fondy sa musí zvýšiť
Naliehavosť tejto úlohy môže ešte umocniť skutočnosť, ak sa nám nepodarí dostatočne vyčerpať fondy z predchádzajúceho obdobia. Aktuálny stav čerpania nie je príliš optimistický. Ministerstvá, zodpovedné za jednotlivé operačné programy, v súčinnosti so samosprávnymi krajmi musia aktivizovať podnikateľskú i nepodnikateľskú sféru, inak bude 400 miliárd korún, ktoré sú teraz k dispozícii, problém vyčerpať. Majú k dispozícii tučné balíky finančných zdrojov na technickú asistenciu, aby pre podnikateľov mohli vytvoriť dostatočne komfortné podmienky na podávanie projektov. Nemôže byť účelom, aby podnikatelia celé dni a noci vysedávali pri počítači a čakali na zverejnenie výzvy, alebo vystávali s projektom niekde v dlhých radoch. Prvé vyhlásené výzvy na čerpanie fondov už naznačili určité problémy v tejto oblasti. Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec sa domnieva, že nízky záujem podnikateľov o čerpanie nenávratných finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov spočíva najmä vo veľkej byrokracii. Podobný názor má aj Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorý okrem byrokratických postupov vidí problémy v neprehľadnosti informácií o jednotlivých operačných programoch a v nedostatočnej komunikácii štátu s podnikateľmi. Pri schválených projektoch odrádzajú podnikateľov od nových aktivít meškajúce platby a prísne kontroly.
Prebudiť sa musia aj podnikatelia
Aktivitu však musia prejaviť aj samotní podnikatelia. Finančné zdroje sú dostatočné na to, aby v prípade kvalitných projektov finančnú pomoc získali. O niečo ťažšie to budú mať predkladatelia menších projektov, najmä z dôvodov zabezpečenia spolufinancovania. Druhým dôvodom, vzhľadom na vysoké nastavenie horných limitov pre oprávnené náklady, môže byť prevládnutie tendencie schvaľovania väčších projektov na úkor menších v snahe vyčerpať čo najviac zdrojov. Nenávratnú finančnú pomoc v tomto programovacom období by však rozhodne malo dostať viac podnikateľských subjektov, ako to bolo v predchádzajúcom období, keď počet podporených subjektov nedosiahol ani jedno percento.