Každý týždeň vám prinášame profily najvýznamnejších ekonómov -- držiteľov Nobelovej ceny.
Kanaďan William Vickrey (1914 -- 1996), profesor na Kolumbijskej univerzite v USA, ktorý zomrel krátko po získaní Nobelovej ceny a Angličan James A. Mirrlees (1936), profesor na univerzitách v Cambridgei aj Oxforde, boli ďalšími bádateľmi, ocenenými za zásadné príspevky v oblasti teórie hier. Konkrétne sa to týkalo výskumu incentív (ekonomická paralela psychologických motívov), ich kontraktov a inštitúcií, v podmienkach asymetrických informácií. Takéto informácie sa vzťahujú na rozhodovanie situácie, v ktorých majú konajúce subjekty odlišné poznatky. Napríklad rozdielne údaje bánk o budúcich príjmoch veriteľov či iné informácie vedenia firmy a majiteľov, alebo rôzne vedomosti účastníka aukcie o ponukách ďalších zúčastnených.
Vickrey skúmal cenovú tvorbu na aukciách, kde dochádza k rozhodovaniu pri neúplných informáciách a dokázal, že cenu určuje druhá najvyššia ponuka. Najefektívnejšou stratégiou jednotlivca je tak ponúknuť cenu, na ktorú si dané aktívum skutočne cení. Tento princíp bol neskôr uplatnený aj pri analýze určovania ceny verejných statkov.
Mirrlees analyzoval rozhodovacie procesy ekonomických subjektov a účinky daňového systému na ich motiváciu pri asymetrických informáciách. Pritom problém zdaňovania príjmov má spoločné znaky aj s otázkou morálneho hazardu (napríklad pri poisťovníctve), ku ktorému Mirrlees tiež poskytol riešenie. Náklady na poskytovanie incentív subjektu sú tým nižšie, čím vyššia je jeho senzitivita na možný trest a čím väčšie je množstvo informácií o možnom výsledku voľby subjektu. Vypracovanie takéhoto kontraktu spôsobuje, že poistenec sa stará o poistený majetok tak, ako keby nebol poistený a manažment vedie firmu tak, ako keby bol jej vlastníkom. Asymetrické informácie sú tiež základnou charakteristikou akcií, pri ktorých potenciálni obchodníci majú limitovanú vedomosť o hodnote ponúkaného aktíva.