Každý týždeň vám prinášame profily najvýznamnejších ekonómov -- držiteľov Nobelovej ceny.
Profesor Yalovej univerzity James Tobin (1918 -- 2002) sa v dvanásťročnej histórii Nobelovej ceny za ekonómiu stal už desiatym Američanom oceneným touto vrcholnou poctou. Získal ju za položenie základov výskumu fungovania peňažných a finančných trhov, pričom dokázal, ako zmeny na takýchto trhoch ovplyvňujú celkové objemy spotreby, investícií, výroby, zamestnanosti a ekonomického rastu.
Tobin, v mladosti úspešný basketbalista, bol ďalším vedcom ovplyvneným Veľkou depresiou (1929 -- 1933) a inšpirovaný dielom britského ekonóma Johna Keynesa. Na Harvardovej univerzite ho ďalej formovali takí profesori ako North Whitehead, Joseph Schumpeter či Wassily Leontief. Nádejný odborný štart mu prekazila druhá svetová vojna, štyri roky strávil na torpédoborci, čo neskôr s nadhľadom komentoval takto: "Vážil som si túto skúsenosť preto, lebo jej nároky sa tak veľmi odlišovali od akademických požiadaviek."
Po demobilizácii pôsobil na Ekonomickej fakulte v Harvarde, odkiaľ prešiel na Yalovú univerzitu, kde to dotiahol až na riaditeľa prestížnej Cowlesovej komisie. Z pozície neokeynesiána rozpracúval logiku makroekonomickej a peňažnej teórie a kritizoval monetarizmus.
Vo svojej teórii portfólia prezentoval model optimálnej štruktúry, vo vzťahu k výnosom a riziku. Symbolom jeho teórie portfólia je písmeno q. Predstavuje podiel trhovej hodnoty fyzického aktíva na jednej strane a nákladov spojených s opakovanou produkciou tohto aktíva na druhej strane. Ak je q nejakej firmy menšie ako 1, pre ostatné firmy je výhodnejšie túto firmu odkúpiť než investovať do podobných kapitálových statkov.
Významným prínosom Tobinovej analýzy je ďalej vysvetlenie, ako zmeny v spotrebe a investíciách ovplyvňujú národný dôchodok a ako sa táto zmena rozkladá do zmeny objemu produkcie a cien. Tobinov odkaz je viditeľný na jeho alma mater aj naďalej: študenti ekonómie Yalovej univerzity nosia na tričkách malé písmeno q.
StoryEditor