Každý týždeň vám prinášame profily najvýznamnejších ekonómov -- držiteľov Nobelovej ceny.
Opäť trojica vedcov a opäť všetci z USA. Taký bol výber najvýznamnejších svetových ekonómov pre úvodný rok nového tisícročia.
Georg Akerlof (1940), Michael Spence (1943) a Joseph Stiglitz (1943) položili základy modernej informačnej ekonómie, pričom nadviazali na poznatky nositeľov NC z roku 1996, Mirrleesa a Vickreya, týkajúce sa problematiky asymetrie informácií.
Akerlof už v roku 1970 prezentoval prvú formálnu analýzu trhu s informačným problémom nazvaným nepriaznivý výber. Ním analyzoval trh s určitým tovarom, na ktorom má predávajúci viac informácií o kvalite než kupujúci, pričom poukázal, že hypotetický informačný problém môže spôsobiť kolaps celého trhu alebo presun výrobku do nižšej akostnej triedy.
Spence riešil problém, ako môžu lepšie informované osoby na trhu spoľahlivo preniesť a signalizovať informácie menej oboznámeným osobám a súčasne sa vyhnúť problémom spojeným s nepriaznivým výberom. Jeho výskum obsahuje množstvo aplikácií, ktoré túto teóriu rozšírili a potvrdili dôležitosť signalizácie na rozdielnych trhoch. Toto si však vyžaduje nákladnú reklamu alebo dlhodobé záruky.
Stiglitz sa v rámci asymetrie informácií zameral na otázku, ako sa môže prekonať informačný problém na poistných trhoch, kde spoločnosti nemajú informácie o tom, v akých rizikových situáciách sa pohybujú ich klienti. Jeho poznatky ukazujú spôsob, ako im môžu poisťovacie spoločnosti poskytnúť efektívne podnety na vyzradenie informácií o rizikovosti situácií, a to prostredníctvom tzv. skríningu. V rámci neho poisťovacie firmy rozlišujú medzi svojimi klientmi viacero rizikových tried, a to prostredníctvom výberu z alternatívnych poistných zmlúv, v ktorých sa môžu menšie prémie vymeniť za vyššie odpočty z daní. Stiglitz okrem príspevkov do teórie informačnej ekonómie analyzoval "morálny hazard" vo svetovom hospodárstve, pričom prezentuje radikálnou kritikou politiky otvoreného trhu, ktorú spája s chudobou v rozvojových krajinách a prináša originálne pohľady na globalizáciu. Pôsobil ako poradca prezidenta Clintona (presadil vtedy zníženie verejného dlhu a rozpočtového deficitu), istý čas bol viceprezidentom Svetovej banky a je nezmieriteľným kritikom Medzinárodného menového fondu. "Ich úradníci sú treťotriedni ľudia, vychovaní prvotriednymi školami," napísal.