Každý týždeň vám prinášame profily najvýznamnejších ekonómov -- držiteľov Nobelovej ceny.
Jubilejnú tridsiatu ekonomickú Nobelovu cenu udelili prvý a zatiaľ aj ostatný raz vedcovi z rozvojovej krajiny. Dostal ju Ind Amartya Sen (1933), ktorého otec bol profesorom chémie v bangladéšskej Dhake. Desaťročný Amartya zažil veľký bengálsky hladomor, udalosť, ktorá naňho mala výrazný vplyv a podnietila jeho profesionálny záujem o sociálno-hospodársky rozvoj a ekonómiu blahobytu.
Sen vo svojom výskume dával hlavný dôraz na problematiku ľudského potenciálu. Podľa neho sa má ekonómia zaoberať skôr rozvojom vrodených ľudských schopností a rozširovaním ich možností, než sa snažiť o výrobu množstva tovarov alebo o vyčíslenie spôsobov, ako maximalizovať úžitok. Tvrdil, že maximalizácia úžitku poskytuje zlý opis skutočného správania ľudí. Kriticky zhodnotil aj teorému racionálnych očakávaní: "Keby sa ľudia správali podľa racionálnych predpokladov, stali by sa z nich racionálni blázni, pretože egoistické správanie vedie k absurdným výsledkom." Sen navrhol prístup, ktorý zohľadňuje rozširovanie schopností na oblasť ekonomického rozvoja. Vychádza pritom z rozlišovania ekonomického rastu a ekonomického rozvoja. (Rast znamená výrobu väčšieho množstva vecí bez ohľadu na to, čo sa stane s ľuďmi, ktorí tento tovar vyrábajú a spotrebúvajú. Rozvoj naproti tomu zahŕňa rozširovanie schopností ľudí. Ekonomický rast zvyšuje výstupy a príjmy na osobu. Ekonomický rozvoj znamená zlepšenie životných vyhliadok, gramotnosti, zdravia a úrovne vzdelania.)
Objavný Senov príspevok predstavuje výskum mechanizmov, spôsobujúcich chudobu a hlad. Dospel k záveru, podľa ktorého hladomor je problém vzťahov a distribúcie -- nie nedostatku. Dokázal, že v štáte s demokratickou vládou nikdy a nikde hladomor nevypukol. Preto sa podobným hospodárskym katastrofám dá vyhnúť v systéme, kde platia politické práva a slobody.
Premiérový nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu rozširoval obzory vedeckej analýzy, pričom zdôrazňoval, že ľudia majú svoju vnútornú hodnotu a nie sú iba maximalizátormi prospechu.