Profesor Chicagskej univerzity George Stigler (1911 -- 1991) sa dlhodobo zaoberal dejinami ekonómie. Inšpirovaný bol predovšetkým klasikmi Adamom Smithom a Johnom Millom, pričom tento systematický záujem významne prispel k formulovaniu nového organického prepojenia bazálnej hospodárskej teórie s aktuálnymi trhovými procesmi. V jednej oblasti za druhou budoval mosty medzi náukami a faktami, vysvetľujúc zdanlivé rozpory medzi nimi. Komplexne pritom aplikoval kvalitatívne aj kvantitatívne metódy, s empirickým testovaním.
Za koreň ekonomickej vedy pokladal teóriu ceny. Relevantné skúmanie nákladov na vyhľadávanie a šírenie poznatkov o cenách ho priviedlo k etablovaniu ekonómie informácií, konkrétne k tzv. racionálnej neznalosti. (Človek na racionálne konanie potrebuje informácie, no ich získavanie vyžaduje náklady. Optimálne je také ich množstvo, kedy sa hraničné náklady na ne rovnajú hraničným výnosom z nich. No pretože hraničné náklady sú nenulové, človek zostáva informovaný neúplne.) Jeho iný výskum sa týkal štúdia oneskorovania v prispôsobovacích procesoch, ktoré zabraňujú rýchlemu pohybu kapitálu a práce z odvetví s nízkym ziskom do odvetví s vysokým ziskom.
Stigler ďalej rozpracoval teóriu regulácie. Zistil, že vlády regulujú nie v záujme spotrebiteľov, ale v záujme výrobcov. Výrobcovia totiž presadzujú reguláciu svojich trhov, aby sťažili vstup na trh novým konkurentom. V tejto súvislosti objasnil úlohu hospodárskeho zákonodarstva. Legislatíva bola dovtedy považovaná za exogénny faktor, silou ovplyvňujúcou ekonomiku zvonku. On dokázal, že je endogénnou súčasťou samotného systému, sama regulácia je vytváraná ekonomickými procesmi.
Za svojho najbližšieho spolupracovníka považoval Aarona Directora, ktorého charakterizoval takto: "Tento obdivuhodný človek je zo sorty najvzácnejších učencov. S čistým myslením, s predstavivosťou, erudovaný, pre ktorého je úloha formulovať jasné a originálne teórie potešením, ale nikdy ich nenapíše!" Stigler ich napísal a dostal Nobelovu cenu.
StoryEditor