Každý týždeň vám prinášame profily najvýznamnejších ekonómov -- držiteľov Nobelovej ceny.
Udelenie Nobelovej ceny americkému profesorovi Columbijskej univerzity Edmundovi Strotherovi Phelpsovi (1933) zdôvodnila Kráľovská akadémia vied takto: "za analýzu dlhodobých a krátkodobých vplyvov makroekonomickej politiky, čím prispel k presnejšiemu poznaniu vzťahov medzi infláciou a jej dosahmi na nezamestnanosť".
Anglický ekonóm John Keynes po svetovej hospodárskej kríze (1929 -- 1933) vypracoval koncepciu, podľa ktorej treba nezamestnanosť ovplyvňovať rastúcimi štátnymi výdavkami. Odlišný prístup prezentoval koncom 50. rokov Novozélanďan Alban Phil-lips, ktorý argumentoval, že vlády sa môžu rozhodnúť buď medzi nízkou nezamestnanosťou, alebo nízkou infláciou, pretože čím viac peňazí do ekonomiky dostanú, tým je inflácia vyššia, hoci nezamestnanosť klesne.
Phelps vyvrátil názor o existencii stabilne negatívneho vzťahu medzi infláciou a nezamestnanosťou a dokázal, že inflácia nezávisí len od nezamestnanosti, ale aj od toho, aký rast miezd a cien očakávajú zamestnanci a firmy. Vypracoval nový model zobrazujúci vzťah medzi mierou inflácie a mierou nezamestnanosti, rozšírený o očakávanie. Ďalší Phelpsov výskum vzťahu inflácie a nezamestnanosti vyústil do vypracovania teórie rovnovážnej miery nezamestnanosti. Podľa nej firmy začínajú zamestnancom zvyšovať mzdy v rovnakom rozsahu, v akom sa očakáva priemerný rast platov v celom hospodárstve. Tieto zistenia sú v súčasnosti smerodajné pre centrálne banky pri rozhodovaní o úrokových mierach. Phelps skoncipoval teóriu prirodzenej miery nezamestnanosti, podľa ktorej ani v najväčšom ekonomickom boome sa nemôže podariť zamestnať všetkých záujemcov, pričom zdôraznil nedostatočné investície do svojho vzdelania v niektorých sociálnych skupinách. Rozpracoval aj problematiku vzťahu zamestnancov a zamestnávateľov z hľadiska nielen finančného stimulovania, ale aj dostatočného zapojenia zamestnancov do procesu rozhodovania.
Vďaka tomu, že Phelpsove prínosy od základov zmenili pohľad na to, ako fungujú makroekonomické veličiny, je možné pochopiť príčiny rastu inflácie a nezamestnanosti v 70. rokoch a presnejšie poznať vzťahy medzi plnou zamestnanosťou, stabilnými cenami a rýchlym hospodárskym rastom.