Každý týždeň vám prinášame profily najvýznamnejších ekonómov -- držiteľov Nobelovej ceny.
Polojubilejná, 35. edícia ekonomickej Nobelovej ceny, priniesla poctu dvom ekonometrom. Britskému profesorovi Clivovi Grangerovi (1934) a americkému profesorovi, Robertovi Englemu (1942). Je pritom zaujímavé, že Američan napísal svoje zásadné práce na London School of Economics, Brit, naopak, na University of California.
Ich prínosy sa týkajú rozvoja moderných štatistických nástrojov, aplikovaných na analýzu finančných trhov a makroekonomických predpovedí.
Vrcholným Grangerovým objavom je kointegrácia, vzťah medzi dvoma premennými, dvoma časovými radmi (napríklad spotreba a bohatstvo) a jeho využitie pri rozboroch makroagregátov národného účtovníctva. Svojím výskumom zistil, že pri skúmaní ekonomických veličín nemôžu byť využité rovnaké štatistické postupy. Isté dáta sú determinované podmienkami len z dlhodobého hľadiska (HDP), iné reagujú na vonkajšie podnety okamžite (devízový kurz). A práve princíp kointegrácie rieši problém spracovania údajov z takýchto rozdielnych skupín.
Engle, pôvodne fyzik, riešil aplikáciu štatistických metód pri hodnotení a minimalizácii rizík na finančných trhoch. Jeho prelomovým výskumom bolo objasnenie volatility, t. j. miery zmien určitej veličiny na trhu. Vo všeobecnosti ide o náhodné kolísanie cien určitých finančných nástrojov. Volatilita počítaná na základe dát z minulosti sa nazýva historická, volatilita odvodená z hodnôt opcií sa nazýva implicitná. Engle vypracoval model nazvaný ARCH, ktorý vyriešil problém striedania rôznych volatilných období. Model prvýkrát aplikoval na štúdium inflácie. Postupne sa stal dôležitým prostriedkom aj ďalších ekonomických procesov (portfóliových investícií, ceny opcií atď).
StoryEditor