Aj po desiatich rokoch od verdiktu Medzinárodného súdneho dvora v Haagu (25. septembra 1997), týkajúceho sa sporu Slovenska a Maďarska o dostavbu a prevádzku sústavy vodných diel na Dunaji, je vzájomná dohoda v nedohľadne. Budapešť aj Bratislava si rozsudok stále vysvetľujú po svojom. "Sme rozčarovaní a sklamaní, že maďarská strana odmieta posudzovať rôzne alternatívy riešenia problému pre celý úsek Dunaja od Bratislavy až po Budapešť," upozornil včera splnomocnenec vlády pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo--Nagymaros Gabriel Jenčík.
Slovenská strana stále trvá na dostavbe priehrady v Nagymarosi, lebo bez nej je vodné dielo Gabčíkovo ako "telo bez rúk", povedal Jenčík. Naši vodohospodári totiž tvrdia, že výstavba tejto priehrady by bola ekonomicky a prevádzkovo najvýhodnejší variant, ako zlepšiť plavebné a ekologické podmienky. Stanovisko maďarskej strany sa HN včera nepodarilo získať.
Požadujú kompenzácie
Podľa dostupných informácií Maďarsko odôvodňuje nepostavenie Nagymarosa ochranou prírody. Hovorí, že predmetom "strategického posúdenia" bude len jedno riešenie, bez vybudovania tejto priehrady. Akceptuje síce prevádzku vodného diela Gabčíkovo, ktoré Slovensko uviedlo do činnosti ako náhradné riešenie, keď maďarská strana skončila práce na spoločnom projekte, ale chce za to kompenzácie. Napríklad vymeniť príslušný podiel z výroby elektrickej energie v gabčíkovskej elektrárni za zvýšenie vypúšťania vody do starého koryta Dunaja. Žiada tiež, aby sa na zlepšovaní plavebných podmienok na Dunaji od elektrárne v Gabčíkove až po Budapešť podieľalo aj Slovensko. Išlo by pritom o klasický spôsob úpravy koryta rieky bagrovaním či regulačnými stavbami. S tým však zasa nesúhlasí slovenská strana. Lebo keby existovala priehrada v Nagymarosi, neboli by problémy s plavbou nielen po Dunaji, ale ani v dolnej časti Váhu, a pribudol by aj ďalší energetický zdroj.
Rozdielny názor na rozsudok
V rokovaniach o naplnení rozsudku obidve strany nepostúpili, pretože si ho každá vysvetľuje rozdielne. "Rozpory sú najmä v tom, že naši partneri vnímajú rozsudok ako dokument, ktorým sa zmenila medzištátna zmluva o výstavbe sústavy vodných diel z roku 1977. Rozsudok ich údaje zbavil povinnosti postaviť Nagymaros. Pritom maďarská strana zdôrazňuje, že súd označil prevádzku vodného diela Gabčíkovo za protiprávnu," hovorí Jenčík. Haagsky tribunál totiž skutočne rozhodol, že ešte bývalé Česko-Slovensko a následne Slovensko mali síce právo Gabčíkovo ako náhradné riešenie postaviť, ale nie uviesť do prevádzky.
"Slovensko sa v minulosti pri riešení sporu s Maďarskom správalo ako mŕtvy chrobák," dodáva štátny tajomník ministerstva životného prostredia Dušan Muňko. Nevie si predstaviť, že iný štát by na našom mieste postupoval rovnako, "ako Slovensko v uplynulých ôsmich rokoch". Preto súčasná vláda vzala podľa Muňka "túto záležitosť do rúk". Rezort životného prostredia pripraví pre ňu o tejto situácii komplexný materiál. Na jej rokovanie by sa mal dostať v prvom štvrťroku 2008.
Slovensko vyčísľuje škody
V tom čase by už Slovensko malo mať kompletne vyčíslené aj škody spôsobené tým, že Maďarsko v roku 1989 prerušilo a nikdy neobnovilo práce na Sústave vodných diel Gabčíkovo--Nagymaros. Podľa rezortu životného prostredia v rokoch 1977 až 1989 nám vznikla kvôli umŕtveným investíciám škoda 18,4 miliardy korún a ďalších asi osem miliárd v období do uvedenia vodného diela Gabčíkovo do prevádzky (v októbri 1992). Podľa Jenčíka slovenská strana postavila za maďarskú napríklad jedenásť kilometrov hrádzí, dokončila niektoré práce na zdrži Hrušov--Dunakility a vybudovala celkom nové vodné dielo v Čunove s veľkou haťou. "Ale k vážnej diskusii o škodách doteraz s maďarskou stranou nedošlo," upozornil Jenčík.
Keď budú vyčíslené všetky škody, nie je vylúčené, že Slovensko bude iniciovať, aby sa súd v Haagu vodným dielom na Dunaji znova zaoberal a k svojmu verdiktu spred desiatich rokov pridal jeho podrobný výklad.
StoryEditor