Čisté bohatstvo slovenských domácností vzrástlo takmer o 40 percent, a to približne na 70-tisíc eur.
Vyplýva to z výsledkov takzvanej tretej vlny zisťovania finančnej situácie a spotreby domácností, ktoré zverejnila Národná banka Slovenska (NBS) a na ktoré upozorňujú analytici VÚB banky vo svojom najnovšom Mesačníku. Zisťovanie sa uskutočnilo ešte v roku 2017, rovnaké sa robilo aj v roku 2014.
Takmer celý nárast bohatstva bol spôsobený rastom cien nehnuteľností, ktoré tvoria viac ako štyri pätiny celkového majetku domácností. "Ide najmä o aktíva hlavného bývania domácností, ktoré slovenské rodiny nevedia dobre speňažiť a využiť v problémovej situácii, potrebujú niekde bývať," uvádzajú analytici banky.
V sledovanom období vo vlastnom bývalo až 89 percent domácností, čo je jeden z najvyšších podielov v Európe. Podiel domácností s dvoma a viac nehnuteľnosťami stúpol z 19 percent na 28 percent.
"Zvyšok nového čistého bohatstva pripadá najmä na iné reálne aktíva, ako napríklad autá, podnikanie či cennosti a v menšej miere na finančné aktíva," doplnili analytici.
Spolu s rastom čistého bohatstva, ktoré je očistené o dlhy, však podľa zisťovania NBS rástlo aj priemerné zadlženie, za tri roky až dvojnásobne, najmä pre nové úvery na bývanie.
"Podiel domácností s dlhom však za sledované obdobie nenarástol, ostal konštantný na úrovni 37 percent," priblížili analytici VÚB. Finančné aktíva slovenských domácností sú naďalej koncentrované najmä v bankových vkladoch (70 percent), kde ľuďom nič nezarábajú.
"Pri slabej skúsenosti slovenských domácností s finančnými aktívami, nízkej likvidite slovenského kapitálového trhu a rastúcich cenách nehnuteľností sa vysoké prírastky reálnych aktív, teda spomínaných nehnuteľností, áut, firiem či cenností, zdajú opodstatnené," konštatuje NBS.