Každý týždeň vám prinášame profily najvýznamnejších ekonómov -- držiteľov Nobelovej ceny.
Jubilejnou dvadsiatou piatou Nobelovou cenou za ekonómiu boli vyznamenaní dvaja americkí vedci, Douglas North (1920) a Robert William Fogel (1926). Obaja sú priekopníkmi nového predmetu -- ekonomickej histórie.
North, ktorý sa pri zameraní svojej profesionálnej kariéry rozhodoval medzi povolaním fotografa a hospodára, pôsobil počas svetovej vojny ako navigátor vojnovej lode na trase San Francisco -- Austrália. Po demobilizovaní sa vrátil na univerzitu s jasným životným zámerom "Bol som presvedčený, že len čo porozumieme tomu, čo určuje výkonnosť ekonomík v priebehu času, môžeme ju následne zlepšovať. Tento cieľ som nikdy neopustil." Najprv v spolupráci so Simonom Kuznetsom (NC 1971) spracoval empiricko-kvantitatívnu štúdiu platobnej bilancie USA za roky 1790 -- 1860 a potom zostavil najdôležitejšiu prácu v oblasti americkej ekonomickej histórie, pod názvom: The Economic Growth of the United States from 1790 to 1860. Metodologický prínos Northa spočíva v kombinácii ekonomickej analýzy so štúdiom vývoja inštitúcií: čím dospel k relevantnému chápaniu hospodárskych zmien. Dokázal, že v neoklasickom rámci nemožno vysvetliť dlhodobo nízku ekonomickú výkonnosť. "Začal som skúmať, kde je chyba. Pri rozhodovaní hrá u jednotlivcov dôležitú úlohu ich presvedčenie a len krajná krátkozrakosť znemožnila ekonómom pochopiť, nakoľko sú myšlienky, ideológie a predsudky dôležité. Keď si to uvedomíme, sme nútení podrobiť postulát racionality kritickému preskúmaniu." North zdôraznil úlohu, ktorú hrajú inštitúcie pri znižovaní neistoty vytváraním stabilných, aj keď nie vždy efektívnych štruktúr ľudskej aktivity.
Fogel, syn emigrantov z ruskej Odesy, riešil problematiku interpretácie ekonomických zmien a problémov hospodárskeho rastu iným spôsobom, ako jeho spoluocenený kolega. Metódou kontrafaktuálnej analýzy a rozborom spoločenských nákladov a prínosov konkrétne skúmal súbory dát o životných cykloch (napr. korelácia medzi nutričnými normami a mortalitou); zistil, že otroctvo, napriek morálnej neprípustnosti, predstavovalo trhovo efektívne riešenie; jedným z jeho prekvapujúcich objavov bol fakt, podľa ktorého železnice vôbec neboli nevyhnutným predpokladom hospodárskeho rastu.
Pionieri novej ekonomickej disciplíny North a Fogel, zjednodušene povedané, dokázali, že technologické zmeny vôbec nepostačujú k vysvetleniu vysokej produktivity a zároveň preukázali nutnosť historického rozmeru ekonomickej analýzy.