Ázijské Silicon Valley nezvláda vlastný rast

Bangalore, metropola indického štátu Karnataka, sa ešte stále pýši prívlastkom "záhradné mesto". Ale dobrý vzduch, ktorým sa kedysi mesto preslávilo, už dávno patrí minulosti. Dnes jeho ulice páchnu. Sivomodré oblaky smogu zahaľujú Bangalore prakticky každý deň. Dráždia pľúca a zapríčiňujú bolesti hlavy. Dopravné tepny sú plné do prasknutia a časté používanie klaksónov sa pomaly nedá vydržať. Vozovky sú pokryté výtlkmi a ak si vodič nedá pozor, poškodí auto. Kým odoslanie výsledkov práce desaťtisícov inžinierov kamsi do šíreho sveta trvá zlomky sekúnd, prekonať dvanásťkilometrovú trasu z letiska do centra trvá v lepšom prípade pol druha hodiny.

Konkurencia pod dohľadom
Vitajte v Bangalore, ázijskom Silicon Valley! Mesto, ktoré je v Indii symbolom globalizácie a vedecko-technického pokroku, už nezvláda vlastný rast. Infraštruktúra dávno nestačí, no počítačové firmy z celého sveta ani táto skutočnosť neodrádzala od zakladania nových pobočiek. Podniky vedome kalkulovali i s nevýhodami, lebo negatíva vyvažoval zdanlivo nevyčerpateľný potenciál programovacích odborníkov s bezkonkurenčne nízkymi mzdami. Situácia sa však mení.

"Bangalorská eufória už vyprchala," tvrdí Clas Neumann, ktorý tu kedysi zakladal prvú pobočku koncernu SAP. Zažil i to, ako postupne prichádzali ďalšie západné firmy. "Tam sídli General Electric, tam Dell, tam zase Perot Systems," ukazuje na ligotavé sklenené paláce. "A z druhej strany vidieť sídlo Microsoftu a hneď vedľa zase výškovú budovu spoločnosti Oracle. Celú konkurenciu máme pod dohľadom," neopúšťa ho humor. Neďaleko vyrastá ďalší komplex, v ktorom bude pracovať až dvadsaťtisíc ľudí. Ako sa však dostanú do zamestnania, zostáva záhadou. Sústavné dopravné zápchy už ohrozujú produktivitu práce a znižujú zisky. Čoraz viac firiem preto "Mekku technológie" opúšťa.

Indické Beverly Hills
Tempo rozvoj mesta bolo za posledné desaťročie obrovské. V roku 1991 tu sídlilo dvanásť spoločností z oblasti informačnej technológie. Dnes je ich 1 500. Okolo 40 percent všetkých exportovaných služieb z Indie a 15 percent tovaru pochádza z Bangalore. Mesto ešte stále rastie a priťahuje hľadačov šťastia z celej obrovskej krajiny - od kvalifikovaných pracovníkov až po negramotných pomocných robotníkov.
Tí, čo patria medzi víťazov globalizácie, bývajú v noblesných štvrtiach s menami ako Palm Meadows, Prestige Vista či Paradise Nest. Sú to samostatné uzavreté oblasti s vlastným vodovodom i zdrojmi elektrickej energie. Palmami obkolesené bungalovy sa strácajú za vysokými múrmi a pestované záhradky na priedomí pripomínajú hollywoodske kulisy. Aj jednotlivé firmy musia chtiac-nechtiac prispievať na život svojich zamestnancov zo ziskov. Firma SAP napríklad vlastní 50 autobusov, ktoré premávajú po 25 pevne stanovených trasách.

Záhrady nahradili bytovky
Rozvoju sa obetovalo všetko. Záhrady zanikli zo dňa na deň a uvoľnili priestor novým budovám. Zmizli i romantické domy z čias anglického koloniálneho panstva a namiesto nich vyrástli sivé obytné bloky. Počet obyvateľov sa za 25 rokov zdvojnásobil na 6,5 milióna, ale rozvoj infraštruktúry nedržal krok.
Na Gándhího ulici v centre mesta hrdzavie tabuľa, hrdo oznamujúca, že sa tu stavia metro. Projekt, ktorý mal verejnosti slúžiť už v roku 2003, sa predbežne zadrhol. Neuskutočnili sa ani plány na vybudovanie autostrádneho obchvatu mesta. Kde-tu pribudlo malé zlepšenie dopravnej situácie, trebárs mosty či podchody. "Ale to je to isté, ako sa snažiť o našminkovanie svine," hovorí Subroto Bagchi, riaditeľ počítačovej firmy Mindtree.

Politici vyháňajú biznis
Zakladateľ indického štátu Nehrú chcel mať z Bangalore "mesto indickej budúcnosti". A skutočne, indická vláda celé desaťročia masívne investovala do rozvoja špičkových univerzít. Väčšinou štátne podniky súčasne lákali západný kapitál a spoločne sa postarali o to, že semienko vzklíčilo. Po raketovom vzostupe mesta Bangalore však už nenasledovala druhá fáza - konsolidácia dosiahnutých výsledkov.
Viaceré firmy sú pripravené čeliť zhoršujúcim sa pomerom tým, že sa odsťahujú: do Kalkaty, Dillí či Madrásu. Do karát im totiž nehrá ani politická situácia v štáte Karnataka. Zmena vlády v ňom v roku 2004 priviedla na výslnie politikov ako Deweho Gowdu, ktorého považujú za "populistu". Na vyriešenie problémov má totiž svojrázny názor - podľa neho najlepšie bude jednoducho obmedziť ďalší priemyselný rozvoj, v tom aj v oblasti informačnej technológie. To sa nepáči ani mnohým domácim ekonómom. "Naši politici stavajú stále nové prekážky vyššiemu hospodárskemu rastu," sťažuje sa Arvind Virmani, vedúci uznávaného ekonomického ústavu Icrier. "To škodí najviac tým, v mene ktorých politici vystupujú - teda najchudobnejšej vrstve."
Ľudia, ktorí patria do tejto kategórie, však z hospodárskeho rozmachu nemali veľa ani doteraz. Sľuby politikov zostali len sľubmi - kanalizácia neexistuje, cesty sú nekvalitné, verejná doprava nestačí. Zahraničí manažéri sa domnievajú, že problémy mesta Bangalore dosiahli už také rozmery, že môžu napokon uškodiť celej krajine a jej povesti "investičného raja".