Minimálnu úroveň mzdy v súčasnosti zákonom stanovujú - či už pre všetkých alebo len určitých zamestnancov - v 25 krajinách sveta. Dlhú tradíciu minimálnej mzdy má Francúzsko, Benelux, Španielsko, Portugalsko a Grécko, zatiaľ čo Írsko a Veľká Británia ju zaviedli až v 90. rokoch. Krajiny, ktoré nemajú minimálnu mzdu stanovenú zákonom, však neponechávajú úplne voľnú ruku trhu, ale používajú kolektívne vyjednávanie na reguláciu nízkych miezd na odvetvovej úrovni (napríklad Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Taliansko a Švédsko). Systém minimálnej mzdy a kolektívneho vyjednávania je tiež možné kombinovať. Nominálna úroveň minimálnej mzdy sa medzi krajinami výrazne líši. V Európe sa pohybuje od 17 eur mesačne v Rusku až do 1 403 eur mesačne v Luxembursku. Z krajín EÚ má po troch pobaltských republikách najnižšiu minimálnu mzdu Slovensko. Takmer vo všetkých krajinách výška minimálnej mzdy umožňuje životný štandard približne na hranici životného minima stanoveného zákonom.