Analýza: Minimálnu mzdu netreba zrušiť, ale zmeniť

Podľa vedúcej projektu Margity Barošovej poberajú minimálnu mzdu dve až tri percentá zamestnancov. V malých firmách do 10 zamestnancov je to v niektorých prípadoch až päť percent.
Kde vznikajú rozdiely
Nízke mzdy sú doménou malých firiem, kde spravidla absentuje kolektívne vyjednávanie. Vo väčších firmách sú mzdy spravidla vyššie a v podstatne väčšej miere výsledkom kolektívneho vyjednávania so zamestnávateľmi. Veľké rozdiely v mzdách medzi jednotlivými regiónmi Slovenska aj medzi odvetviami vytvárajú podľa nej mzdy v stredných a vo vyšších pásmach.
Barošová preto nesúhlasí s návrhom stanovovať minimálne mzdy podľa regiónov. Ako dodáva, sociálni partneri a možno ani regionálne samosprávy nie sú pripravené na regionálny systém vyjednávania o mzdách. Mohlo by tak dôjsť k zväčšovaniu sociálnych rozdielov. Viedlo by to nielen k migrácii firiem alebo presunom ich sídiel, ale aj k zvýšenej migrácii zamestnancov a odlevu mozgov zo zaostalejších regiónov.
Zrušiť nie
Analýza odmieta zrušenie inštitútu minimálnej mzdy, ktorého sa domáhajú niektorí zamestnávatelia s tým, že mzdy si na trhu dohodne zamestnanec so zamestnávateľom. "Minimálne mzdové systémy sa aplikujú čoraz častejšie vo väčšine štátov sveta, nikde seriózne neuvažujú o ich zrušení. Naopak, niektoré krajiny uvažujú o zavedení jednotnej minimálnej mzdy," tvrdí Barošová. Slovensko je navyše viazané dohovorom Medzinárodnej organizácie práce, ktorý môžeme vypovedať najbližšie až v júni 2010. Nepotvrdil sa ani vplyv minimálnej mzdy na zvyšovanie nezamestnanosti.
Možné riešenie
Podľa Barošovej však možno minimálnu mzdovú ochranu riešiť rôznymi spôsobmi a prispôsobiť ju potrebám krajiny v určitom období. Východiskom pre ďalšie rokovania by mala byť jednotná minimálna mzda s niektorými odlišnosťami. Pripúšťa dočasné zníženie mzdovej ochrany, nižšiu minimálnu mzdu napríklad vo firmách do 10 zamestnancov, pre mladistvých alebo ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou. No iba dočasne, kým sa trh práce stabilizuje. Nižšia by mohla byť aj pre nekvalifikovaných pracovníkov, na obmedzené obdobie alebo pre zamestnancov bez pracovných zručností. O spôsobe zvyšovania minimálnej mzdy by sa mali dohodnúť vláda a sociálni partneri. Najmenej problematickým je zvyšovanie podľa vývoja spotrebiteľských cien.
Bez výsledku?
Podľa vyjadrenia tlačového odboru ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v legislatívnom pláne na budúci rok je iba tradičné nariadenie vlády o stanovení výšky minimálnej mzdy. Zatiaľ tam nie je nijaký návrh na zmenu zákona o minimálnej mzde, ktorou by sa menil jej kritizovaný mechanizmus a využili sa výsledky tohto výskumu.