S rozvojom možností testovania sa od diabetikov 1. a 2. typu postupne začali vydeľovať ďalšie kategórie chorých. Tí trpia niektorým zo vzácnejších typov cukrovky, ako je MODY alebo LADA, u tehotných žien potom prechodný gestačný diabetes.
MODY – monogénny diabetes
MODY je skratka pre Maturity onset diabetes of the young a ide o najčastejšiu formu takzvaného monogénneho diabetu. MODY sa rozvíja u detí a dospievajúcich.
Čím sa líši od diabetu 1. a 2. typu?
V prvom rade vysokou dedičnosťou. Tento typ cukrovky je jasne geneticky podmienený a vedci dokonca poznajú mutácie, ktoré ho vyvolávajú. U väčšiny pacientov za ochorenie môže porucha dvoch regulačných systémov beta-buniek v pankrease: glukokinázového, zodpovedného za citlivosť beta-bunky ku glykémii v jej okolí, a systému transkripčných faktorov, ktorý zodpovedá za reguláciu výroby inzulínu v beta-bunke.
Cukrovka 1. typu je autoimunitné ochorenie, ktorého podstatu tvorí znížená tvorba inzulínu. Imunitný systém pri nej vytvára autoprotilátky, teda protilátky, ktoré napádajú naše vlastné orgány a tkanivá. MODY diabetici ich však v krvi nemajú – nejde teda o autoimunitnú chorobu.
Cukrovka 2. typu je potom choroba metabolická, ktorá vzniká v dôsledku zníženej zodpovednosti tkanív na tvorený inzulín. Od nej sa zase MODY líšia absenciou metabolického syndrómu. Diabetici 2. typu sú obvykle obézni, chorí MODY bývajú štíhli a nemajú inzulínovú rezistenciu, zvýšený krvný tlak ani zvýšenú hladinu krvných tukov.
Diagnostika a liečba
Tento typ cukrovky má niekoľko podtypov s rôznou závažnosťou a prejavmi. Od takmer nenápadných až po klasické prejavy podobné pri cukrovke 1. typu: nadmerný smäd, zvýšené močenie, bolesti brucha, únava a ďalšie.
Veľmi často je však u nich diabetes zachytený náhodne pri preventívnom alebo predoperačnom vyšetrení. Prvým náznakom pre podozrenie na takýto monogénne podmienený diabetes je teda výskyt podobnej poruchy v niekoľkých generáciách. Za skorý začiatok v tejto súvislosti lekári považujú nález hyperglykémie aspoň u jedného člena rodiny pred 25. rokom života.
Ochoreniu sa nedá predchádzať, je však možné ho včas odhaliť vďaka výskytu v rodine. Mnoho pacientov s MODY môže byť na rozdiel od diabetu 1. typu liečených niektorými liekmi zo skupiny perorálnych antidiabetík (PADy), inak sa podáva inzulín.
LADA – oneskorená cukrovka
LADA je skratka pre určitý charakteristický podtyp cukrovky 1. typu (late onset autoimmune diabetes of adults alebo latent autoimmune diabetes of adults). LADA sa vyskytuje približne u 6 až 10 % diabetikov.
Ide o autoimunitne podmienený variant cukrovky 1. typu, ktorý sa na rozdiel od tej klasickej objavuje až v dospelosti. Vzniká však rovnako. Imunitný systém ničí bunky, ktoré by inak tvorili inzulín. V porovnaní s DM1 je LADA pomalšia, a prejavy diabetu sú preto miernejšie.
LADA býva kvôli svojim príznakom často zamieňaná za diabetes 2. typu. Diagnostikuje sa podobne ako klasická cukrovka – podľa zvýšenej koncentrácie cukru v krvi. Len čo je u dospelého zistená zvýšená glykémia, považuje sa často za diabetika 2. typu a podľa toho tiež začne byť liečený. Väčšinou perorálnymi antidiabetikami, ktoré spočiatku zaberajú. Ak však trpí formou LADA, a chýba mu teda inzulín, nemusí takáto liečba v dlhodobom horizonte stačiť. Úplná závislosť od inzulínu, ktorá u diabetika 1. typu existuje už v momente diagnózy, sa v prípade tohto typu cukrovky môže vyvíjať pokojne aj roky.
Diagnostika a liečba
Že ide o LADA, a nie o cukrovku 2. typu, stanovujú krvné testy. Tie by mali preukázať prítomnosť agresívnych autoprotilátok a zvýšenú koncentráciu inzulínu. Diabetici 2. typu oproti tomu mávajú hladinu inzulínu pomerne dlho v norme alebo len mierne zvýšenú.
Nie je úplne jasné, prečo LADA u dospelých vzniká. Vie sa, že podstatou je autoimunitný zápal, pri ktorom imunitný systém poškodí bunky pankreasu, ktoré vyrábajú inzulín. Spôsobí tak jeho nedostatok, a to vedie k vzniku diabetu.
Pri liečbe je dôležité zachovať funkciu β-buniek podžalúdkovej žľazy produkujúcich inzulín tak dlho, ako je to možné. Po prechodnom, obyčajne krátkom období, keď stačila diéta a cvičenie, sa veľmi skoro pristupuje k liečbe tabletami. Keď nedosahujeme očakávaný efekt, relatívne skoro nastupuje podávanie inzulínu.
Chronické komplikácie
Aj pri tejto forme diabetu hrozia chronické komplikácie: postihnutie malých ciev, postihnutie očí (retinopatia), postihnutie obličiek (nefropatia), postihnutie nervov (polyneuropatia), postihnutie veľkých ciev, srdcovo-cievne ochorenia.
Rozdiely s DM1 a DM2
Klinické príznaky sa u pacientov s LADA diabetom vyvíjajú zväčša pomaly, pozvoľne, nepozorovane – teda ako u diabetikov 2. typu. Aj glykémia stúpa iba pomaly, zvýšené hodnoty sa zistia náhodne a nedosahujú viacnásobné prekročenie limitov pre hladinu cukru tak, ako je to u diabetikov 1. typu. Ketoacidóza, metabolická porucha udržania rovnováhy vnútorného prostredia, v počiatočných fázach býva veľmi zriedkavá. Klasická cukrovka 1. typu vzniká u mladých ľudí pod 20 rokov veku.
Pacienti s LADA nemávajú typické príznaky, ktoré sú pri diabete 2. typu: prítomnosť obezity, vysoký krvný tlak, porucha metabolizmu tukov.
LADA býva často spojená s inými autoimunitnými ochoreniami súvisiacimi napríklad so štítnou žľazou, nadobličkami alebo s kožným ochorením vitiligo, celiakiou či s anémiou.
Gestačný diabetes – tehotenská cukrovka
Okrem spomínaných typov diabetu sa môže prejaviť aj gestačný, tzv. tehotenský diabetes. Ide o poruchu regulácie hladiny cukru v krvi u tehotných žien.
Diagnostikuje sa ako porucha metabolizmu cukrov, ktorá sa prvýkrát objaví až v tehotenstve. Vyvoláva ju prechodný nárast inzulínovej rezistencie a obvykle po pôrode vymizne. Je zákerná v tom, že sa väčšinou nijako neprejavuje, takže o nej tehotné spravidla netušia, kým nejdú na testy. Tie gynekológ odporúča automaticky.
Hladiny cukru v krvi sú vplyvom gestačného diabetu len mierne zvýšené, a tak ženy nemávajú žiadne očividné ťažkosti. Lenže zvýšená glykémia sa cez placentu dostáva k dieťaťu, čo vedie k jeho nadmernému rastu a k vyššiemu riziku, že z neho v dospelosti bude diabetik. Tiež u matiek sa zvyšuje riziko vzniku diabetu 2. typu v ďalších dekádach života.
Ktoré tehotné ohrozuje viac?
Väčšie riziko tehotenskej cukrovky majú ženy vo veku nad tridsať rokov, ženy trpiace nadváhou, fajčiarky alebo tie, ktoré majú diabetes v rodine. Čím viac rizikových faktorov, tým skôr ochorenie hrozí. Odborníci uvádzajú, že pravdepodobnosť vzniku pre nastávajúcu mamičku do dvadsiatich dvoch rokov veku a bez prítomnosti rizikových faktorov je do jedného percenta. Pre tehotnú po tridsiatke už stúpa nad osem a pol percenta.
Diagnostika a liečba
Diagnostika sa vykonáva medzi 24. a 28. týždňom tehotenstva pomocou takzvaného glukózového tolerančného testu. Zdravotníci najprv tehotnej zmerajú hladinu cukru v krvi, potom vypije nalačno 75 gramov glukózy rozpustenej vo vode a po dvoch hodinách sa hladina cukru zmeria znova. U žien s niektorým z rizikových faktorov sa test vykonáva o niečo skôr, medzi 16. a 18. týždňom tehotenstva.
Včasnou diagnózou a správnou kompenzáciou sa hladiny cukru v krvi dostanú do normálu, a ku komplikáciám tehotenstva ani pôrodu tak nedôjde. Lekár väčšinou odporučí dostatok pohybu a racionálnu diétu s vynechaním rýchlych cukrov. Deväťdesiatim percentám žien s tehotenskou cukrovkou tento spôsob liečby stačí. Pokiaľ hladina glukózy v krvi aj napriek tomu stúpa, predpisujú lekári inzulín. Väčšinou sa aplikuje trikrát denne pred hlavnými jedlami.
(cukrovka.cz, freestylelibre.cz)