Nemcsics: Nové teritóriá nám pomôžu zatvoriť nožnice rozdielnej úrovne

Jubilejný 10. ročník Strojárskeho veľtrhu v Nitre by mal byť prezentáciou sily a možností slovenského strojárstva. Od roku 2000 sme však svedkami poklesu zamestnanosti osôb v tomto odvetví. Nie je v tom rozpor?
- Pokles zamestnanosti nemusí byť vždy signálom, ktorý hovorí o slabnúcom vplyve odvetvia, respektíve o zhoršení stavu v konkrétnom segmente hospodárstva. Práve naopak, niekedy môže pokles zamestnanosti znamenať ozdravovanie celého sektora alebo konkrétneho podniku, inováciu technológií a hľadanie efektívnejšej výroby. A toto platí aj pre podniky z oblasti strojárstva. Vývoj v odvetví sa podarilo po prvotnom prudkom prepade stabilizovať najmä privatizáciou strojárskych štátnych podnikov a postupne prebiehajúcou reštrukturalizáciou. Dnes môžeme hovoriť o tom, že mnohé naše výrobky sú konkurencieschopné a zahraniční, prípadne domáci investori majú záujem pôsobiť a rozširovať aktivity v rámci nášho teritória. Okrem toho rastú v oblasti priemyselných odvetví tak tržby, pridaná hodnota, ako aj produktivita práce.
Ak sa vrátim ešte k vašej otázke, resp. k zamestnanosti v strojárstve, treba si uvedomiť, že základným faktorom, ktorý v oblasti zamestnanosti v tomto odvetví dlhodobo pôsobil, bola prezamestnanosť. Tú sme zdedili ešte z čias plánovaného a socialistického hospodárstva a z roka na rok sa tento mimoriadne citlivý sociálny problém prenášal do ďalšieho obdobia. Prezamestnanosť súvisela nielen so zastaranými technológiami, ale aj so sociálnou dimenziou odvetvia, ako boli rôzne sociálne, rekreačné zariadenia vrátane celého radu obslužných činností. V horizonte dvoch až štyroch rokov by sa však aj situácia v strojárstve mohla zlepšiť a môžeme predpokladať, že nárast pracovných síl bude súvisieť s ďalšími investíciami, medzi ktoré dnes patrí najmä projekt PSA Peugeot Citro#235#n v Trnave.
Aj keď sa celkový vývoj vyznačuje postupným zvyšovaním efektívnosti odvetvia, predovšetkým v raste pridanej hodnoty, ktorá v minulých rokoch zaostávala za rastom ostatných ukazovateľov, cítime, že práve v pridanej hodnote výroby máme stále rezervy. Aj preto sme v rezorte hospodárstva zvolili osem prioritných odvetví, z ktorých väčšina je úzko spojená práve so sofistikovanou výrobou a s potenciálom vyššej pridanej hodnoty.
Slovenské strojárstvo má významný podiel na priemyselnej výrobe Slovenskej republiky. Do akej miery sa darí rozvíjať tradíciu strojárskej výroby v súčasnosti, ktoré výrobky dokážu konkurovať na svetových trhoch?
- Aj keď si mnohí z nás ešte pamätáme významnú pozíciu niekdajšieho Československa v strojárskom odvetví, a verím, že mnohým je za týmto obdobím smutno, nemali by sme sa už k nemu vracať a stále porovnávať štruktúru či výrobné kapacity podnikov. Z jednoduchého dôvodu - v minulosti bolo slovenské, resp. československé strojárstvo budované účelovo, na krytie potrieb spoločenstva, ktoré je v súčasnosti minulosťou. Dnes je situácia úplne iná a slovenská strojárska výroba sa rozvíja, resp. nadväzuje na tradíciu už v inej sortimentnej a výrobkovej štruktúre. Aktuálny stav, napríklad čo sa týka odvetvových tržieb či exportu, naznačuje štruktúru úspešnej výroby. Podstatnú časť tržieb vytvárala aj v roku 2002 výroba automobilov a dielcov pre automobilový priemysel. Medzi rozhodujúce oblasti patrila výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov. Z hľadiska objemu exportu bola druhou najúspešnejšou oblasťou výroba strojov a zariadení, najmä výroba ložísk, hriadeľov a iných súčastí prevodoviek, čerpadiel, elektrických strojov pre domácnosť a obrábacích strojov. O 17,2 % stúpol napríklad aj objem vývozu v komodite výroby kovových konštrukcií.
K ôsmim prioritám, o ktorých som v prvej odpovedi hovoril, patrí v prvom rade práve automobilový priemysel. Nielen preto, že dnes zaznamenávajú automobilové výrobky rast, ale najmä z dôvodov multiplikačných efektov tohto segmentu priemyslu. Práve automobilové závody totiž potrebujú širokú a kvalitnú subdodávateľskú sieť, či už z oblasti elektroniky, elektrotechniky, gumárstva, výroby plastov, služieb a podobne. Okrem toho automobilové koncerny so sebou prinášajú moderné technológie a inováciu, čo je pre slovenské hospodárstvo kľúčom k rastu a čoho je stále u nás málo. K ďalším prioritám z oblasti priemyselných výrob patria jednoznačne informačné technológie - oblasť automatizácie a informatiky aj v strojárstve, výroba zdravotníckej techniky a elektrotechnika.
Ak však máme hovoriť o tom, čo je zo slovenskej produkcie konkurencieschopné, nesmieme zabudnúť okrem automobilových výrob aj na iné segmenty. Aj napriek počiatočnému úpadku zbrojárskej výroby, resp. obranného priemyslu, môžeme dnes hovoriť o tom, že slovenské húfnice a odmínovacie zariadenia spĺňajú svetové kvalitatívne štandardy. V súvislosti s naším vstupom do NATO sa navyše otvára príležitosť na rozvoj výskumu a realizácie v obrannom priemysle. Okrem toho sa u nás pod taktovkou zahraničných investorov vyrábajú napr. ložiská, biela technika, či komponenty pre telekomunikačný sektor, pri ktorých je kvalita a konkurencieschopnosť nevyhnutnosťou.
Strojárske podniky sa v uplynulom desaťročí preorientovali z východných trhov na západné. Kvalitnú pracovnú silu občanov SR oceňujú zahraniční investori aj tým, že u nás hľadajú výhodné možnosti na nové rozširovanie vlastnej výroby. Vari najsilnejšie sú aktivity v oblasti automobilovej výroby (VW, PSA Peugeot Citro#235#n...). Aké sú predpoklady, aby sa podobné aktivity rozvinuli vo väčšom rozsahu aj v iných oblastiach hospodárstva?
- Predpoklady sú priamo úmerné tomu, aké podmienky, resp. prostredie vieme ponúknuť potenciálnym investorom. V prvom rade musíme zefektívniť štátnu administráciu investičných stimulov a pomoci, sprehľadniť odvodový a daňový systém a zmeniť Zákonník práce. Ak by som teda hypoteticky hovoril o budúcich projektoch, nevyužitý potenciál máme najmä v oblasti tzv. braunfieldov. Dnes rokujeme na pôde ministerstva s viacerými potenciálnymi investormi nielen z oblasti automobilových výrob, ale aj ďalších typov priemyselnej produkcie. Podstatným faktorom na prilákanie a umiestnenie nových investícií je však dobudovanie diaľničnej, resp. rýchlostnej infraštruktúry. Aj preto sa musíme pozerať na perspektívu investícií tak, že ak chceme dostať investície na východné alebo severné Slovensko, neostáva nám nič iné, len prepojiť tieto územia diaľnicou, pretože to je jedna zo základných podmienok investora. Ak ide o menšie investície do stredných a malých podnikov, ktoré, mimochodom, tvoria základný pilier vyspelých ekonomík a gro zamestnanosti, tam sú požiadavky na infraštruktúru menej náročné. To však neznamená, že môže kvalitná cestná sieť chýbať, znamená to iba toľko, že nie je nevyhnutné stavať diaľnicu, ale postačuje, napríklad, aj rýchlostná komunikácia. Najmä z podobných dôvodov sme vyšli s iniciatívou vybudovať južnú magistrálu za účasti privátnych investorov, ktorá je časovo i finančne menej náročná ako severný ťah a navyše - práve od diaľnice alebo rýchlostnej komunikácie do veľkej miery závisí rozvoj regiónu, viac pracovných príležitostí a rast ekonomických ukazovateľov, teda lepší život každého človeka v regióne. Ide napríklad o horný Gemer a juh Banskobystrického samosprávneho kraja, ktoré dnes vykazujú najvyššiu mieru nezamestnanosti. A práve cez ne by južná diaľnica prechádzala. Diskusia o južnej trase nemá za cieľ vybrať si buď sever alebo juh, ako to často mnohí prezentujú. Práve participácia súkromných zdrojov na južnú cestu by mala byť zárukou toho, že severný ťah sa môže naďalej financovať zo štátneho rozpočtu.
Má Slovensko šancu uplatniť sa so svojimi strojárskymi výrobkami na náročných západných trhoch? A má dnes šancu konkurovať na východných trhoch, ktoré sme pred časom možno až ľahkovážne prenechali konkurentom?
- Za posledných desať rokov slovenské strojárstvo uskutočnilo ťažko zrovnateľný prerod zo 60 až 100-percentnej výrobnej orientácie na "východ" na 70-percentnú zmenu takpovediac na "západ", respektíve na celý ostatný svet. Stalo sa to aj za cenu nejedného pádu len na pozíciu ad hoc kooperácie spojenej s rizikom "ventila", ktorý sa uzavrie vtedy, ak nastanú problémy v zahraničnej firme, ktorá zadala kooperačnú výrobu. Dnes je prehlbovanie výrobnej orientácie na EÚ pre nasýtenosť tohto trhu a s prihliadnutím na globálne záujmy prioritných európskych výrobcov a neraz aj na vlastnú kapitálovú poddimenzovanosť bez súhlasu "vonkajšej konkurencie" dosť problematické. Zo skúseností, ktoré potvrdzujú i odborníci na zahraničný obchod vyplýva, že v období budúcich 10 až 15 rokov je potrebné s veľkou vážnosťou sa zaoberať filozofiou prechodu na nové teritóriá, schopné absorbovať rast produkcie ekonomiky nevyhnutne potrebnej na zatváranie nožníc rozdielu úrovne Slovenska a EÚ.
Týmito novými teritóriami môžu byť, ale len pod iným zorným uhlom podnikateľského pohľadu, krajiny na východ, vybrané nastupujúce ekonomiky juhovýchodnej Ázie, Číny ako samostatného subjektu a krajín Južnej Ameriky, nezabúdajúc na Ukrajinu a Rusko. Napríklad analýzy potrieb ruskej ekonomiky vedú k definovaniu okruhov, kde záujem druhej strany je vyvažovaný možnosťami na našej strane. Pritom sa musia prekonávať predstavy o nedostatku zdrojov a nezáujmu. Áno, ani tam nemá nik peniaze navyše - na neefektívne použitie. Reálnosť tohto smerovania si dlhodobo overili pri podnikaní na ruskom teritóriu spoločnosti Matador Púchov, CSM Tisovec, Konštrukta Industry Trenčín, ako aj ďalšie spoločnosti. Dôležitým rozmerom je tiež medzinárodná spolupráca pri podnikaní na tretích trhoch, tak ako ju realizujú napríklad SES Tlmače s českou stranou pri výstavbe elektrárne Shen-tou v Číne.
Môžete spomenúť najvýznamnejšie aktivity v aplikovanom výskume a vývoji, respektíve, ktoré aktuálne úlohy sa riešia v súčasnosti?
- Významným prínosom pre činnosti v oblasti výskumu a vývoja bolo prijatie zákona č. 132/2002 Z. z. o vede a technike s účinnosťou od 1. apríla 2002. Ministerstvo hospodárstva SR sa aktívne zapojilo do prípravy štátnych programov výskumu a vývoja, ktoré schválila vláda SR v lete 2002. V zmysle organizačného usporiadania je ministerstvo administratívnym garantom troch štátnych programov: Rozvoj progresívnych technológií pre výkonnú ekonomiku, Využívanie domácich surovín a zdrojov a Uplatnenie progresívnych princípov výroby a premien energie. V apríli t. r. sa uskutočnilo výberové konanie na riešenie úloh výskumu a vývoja pre uvedené štátne programy. Pre oblasť strojárstva sú zaujímavé dva prierezové štátne programy. V oblasti technologických inovácií ide o riešenie rozhodujúcich problémov technológie zvárania a tvárnenia, ďalej o strojnotechnologické výrobné systémy zvyšujúce konkurenčnú schopnosť gumárenského priemyslu SR, kde sa predpokladá významné zvýšenie výrobného sortimentu autoplášťov na domácich a zahraničných trhoch. V sofistikovaných procesoch a produktoch podporujúcich exportnú výkonnosť odvetvia elektrotechniky SR ide o nové výrobky s vysokou pridanou hodnotou, s proexportným charakterom a využitie domácej surovinovej základne.