" upozorňuje poslanec NR SR László Duray (SMK). Podľa Viliama Soboňu (ĽS-HZDS) je vznik nových výboroch "dôkazom bezmocnosti parlamentu robiť veci, na ktoré je určený". Duray pripomína, že otázka zriaďovania výborov a komisií bola v hre aj pri poslednom pokuse novelizovať rokovací poriadok NR SR. "Nevedeli sme sa však dohodnúť, čo vlastne parlament môže robiť."
Čo to stojí
Riaditeľ Odboru komunikácie s médiami a verejnosťou NR SR Miroslav Šarišský tvrdí, že nie je možné vyčísliť, koľko ich chod vlastne stojí. "Náklady na činnosť výborov sa neevidujú jednotlivo, sú zahrnuté v celkovom rozpočte Národnej rady." Spravidla je v každom z 19 výborov jedna sekretárka a tajomník. Kým sekretárka dostáva plat na úrovni štvrtej platovej triedy (9 360 Sk), tajomníci sú zaradení do deviatej platovej triedy ako štátni radcovia (16 450 Sk). Výnimkou sú niektoré výbory, ktoré majú servis zabezpečený spoločne. Celkovo sa o výbory stará 15 sekretárok a 16 tajomníkov.
Nováčikovia a seniori
Poslanec Robert Kaliňák (Smer) tvrdí, že spochybňovanie zmysluplnosti výboru i komisie pre NBÚ nie je namieste. Aj keď priznáva, že "na 60 percent sa tí istí poslanci stretávajú na všetkých bezpečnostných výboroch", nemyslí si, že by tieto záležitosti mal sledovať jediný výbor. "Branno-bezpečnostný výbor mal už takú širokú pôsobnosť, že otázky NBÚ nie vždy boli v dostatočnom centre pozornosti." Politológ Peter Horváth nespochybňuje právo parlamentu zriaďovať podobné kontrolné orgány. Upozorňuje však: "Keďže tam má koalícia väčšinu, miesto kontroly môžu slúžiť na zastretie niektorých činov výkonnej moci." Výhrady má aj k fungovaniu "tradičných" výborov. "Ak aj poslanci prijmú nejaké uznesenie, vláda ich často ignoruje."
Ako sa šetrí
Parlament, ale aj samotné výbory si môžu zriaďovať komisie - tie fungujú ako odborný poradný orgán na prípravu podkladov a stanovísk. Členmi komisií môžu byť okrem poslancov aj iné osoby. Najaktívnejší je pri zriaďovaní komisií Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý má sedem stálych komisií. Kým predsedovi niektorého z výborov NR SR patrí funkčný príplatok 5 000 Sk a podpredsedom 2 500 Sk, členstvo v komisii je dobrovoľné a za prácu v nej sa neposkytujú žiadne odmeny. Štát ušetril aj na dvoch neobsadených funkciách podpredsedov Národnej rady - na funkčných príplatkoch je to 360-tisíc korún ročne.
Bude ich menej?
Otázka možného znižovania počtu výborov podľa poslancov nie je na programe dňa. Duray to vysvetľuje aj tým, že koalícia bez väčšiny v parlamente rieši iné problémy. Problém s prípadnou redukciou počtu výborov vidí Horváth v politických dohodách. Strany sa totiž na začiatku volebného obdobia dohodli rozdeliť si parlamentné funkcie na základe pomerného princípu podľa počtu získaných kresiel. "Mať čím viac predsedov výborov je pre strany prestížna záležitosť." Takýto problém sa ukázal pri obsadzovaní Výboru NR SR pre európske záležitosti. Kým jeho predchodcovi - eurointegračnému výboru - šéfovala poslankyňa Smeru, kreslo predsedu eurovýboru si vybojovala ĽS-HZDS.
Na čo má parlamentný výbor nárok
- tajomník a sekretárka
- rokovacia miestnosť
- dve kancelárie (jedna pre šéfa výboru)
- základné technické vybavenie (počítač, telefón, fax...)
Výbory, ktoré vznikli v tomto volebnom období
Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti NBÚ
Výbor na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov
Výbor pre európske záležitosti