Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) so sídlom v Londýne uverejnila začiatkom decembra Výročnú správu -- Transition Report 2002 o stave ekonomiky v transformujúcich sa krajinách za rok 2002. Správa bola zostavená oddelením analýz ekonomík štátov podľa kritérií a metodiky EBOR a Svetovej banky. Európska banka pre obnovu a rozvoj vychádzala aj z vlastných zdrojov banky a zdrojov z oficiálnych inštitúcií krajín strednej a východnej Európy.
Obsahuje závery a hodnotenia, ktoré vznikli na základe rozsiahleho prieskumu o stave podnikateľského prostredia v týchto krajinách. Zúčastnilo sa ho podľa údajov banky viac ako 6 000 firiem a podnikov. Celkový tón a hodnotenie stavu ekonomík transformujúcich sa krajín v tejto správe je napriek mnohým kritickým pasážam príjemným prekvapením. EBOR transformujúce krajiny hodnotila v širšom, globálnom kontexte stavu svetovej ekonomiky. A práve zoči-voči neradostnému stavu svetovej ekonomiky dáva transformujúcim sa krajinám dobré vysvedčenie.
Výročná správa má päť kapitol:
Transformácia, blahobyt a udržateľný rozvoj
Progres v transformácii ekonomického a obchodného prostredia
Makroekonomický vývoj, plány a projekty
Poľnohospodárstvo
Transformácia vidieka
Globálny kontext hospodárskeho vývoja krajín strednej a východnej Európy uvádza prvá kapitola. Autori dokumentu tu pripomínajú závery z celosvetového summitu počas konferencie o udržateľnom rozvoji, ktorý sa uskutočnil nedávno pod patronáciou OSN v juhoafrickom Johannesburgu. Pojem transition -- premena, zmena, prechod, ktorý sa v posledných rokoch spája predovšetkým s postkomunistickými krajinami, tam nadobudol širšiu dimenziu.
O potrebe zmeny sa však opätovne začalo hovoriť aj smerom k priemyselne vyspelým krajinám. Konferencia OSN jednoznačne poukázala na rastúcu hrozbu, akú pre budúce mladé generácie predstavuje súčasný stav vývoja svetovej ekonomiky. Podľa účastníkov konferencie je veľkou otázkou, či už táto, nastupujúca, generácia bude v stave udržať dosiahnutú úroveň blahobytu. V Johannesburgu tak medzi priemyselne rozvinutými a rozvojovými krajinami paradoxne v diskusii dominovala otázka potrebných zmien a transformácie nielen v rozvojových krajinách, ale aj vo vyspelým industriálnym spoločnostiam. Príklad neudržateľnosti rozvoja, ako ho predstavujú premeny v bývalých komunistických krajinách, vyvolal aj diskusiu o negatívnych dosahoch transformácie na životnú úroveň. Ústrednými pojmami sa preto v Johannesburgu stali pojmy sloboda a právo, ako podmienky udržateľného rozvoja. Debata potvrdila aj skúsenosť postkomunistických krajín, akou je narastajúca nevyváženosť medzi politickými slobodami, ktoré transformácia priniesla a spôsobmi riadenia ekonomických premien pre udržateľný rozvoj. Zrejme po skúsenostiach so škandálnym spôsobom riadenia a krachov amerických firiem, ako Enron a World Com, dala aj konferencia OSN do popredia problém ich riadenia a zodpovednosti známy ako "economic and corporate governance". Demokracia a trhový systém vyžaduje súhru riadenia ekonomiky -- economic governance a spôsobu riadenia firiem -- corporate governance tak, aby sa upevnil aj trvalo udržateľný rast, uvádza sa v správe EBOR.
Ako sa v tomto kontexte javí vývoj v transformujúcich sa krajinách, tým sa zaoberá správa v druhej kapitole. Podľa vlastných kritérií hodnotila Európska banka pre obnovu a rozvoj stav reforiem v krajinách strednej a východnej Európy, Balkánu i krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Podľa analytikov banky, celý rad krajín, ktoré donedávna zaostávali pri realizácii reforiem -- urobili v uplynulom roku výrazný pokrok. Správa tu spomína najmä balkánske krajiny Herzegovinu, Bosnu, Juhosláviu a osobitne vyzdvihuje Rusko. Je to zrejme výsledok ich politického a ekonomického vývoja. Pokiaľ ide o kandidátske krajiny na vstup do EÚ, viaceré z nich (dostupná verzia správy neuvádza ktoré konkrétne) dosiahli v uplynulom roku takisto výrazný pokrok v úsilí upevniť inštitúcie podporujúce trh. Najväčší pokrok dosiahli tieto krajiny predovšetkým vo finančnom sektore.
Správa ďalej konštatuje, že sa od roku 1999 vo väčšine skúmaných krajín výrazne zlepšilo aj obchodné a podnikateľské prostredie, a to nielen pre vzostup obchodnej výmeny. Naopak, niektoré zo zaostávajúcich krajín juhovýchodnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu urobili výrazné zlepšenia v procese riadenia firiem a ekonomiky, čo im umožnilo prekonať priepasť medzi nimi a pokročilejšími reformnými krajinami. To je záver správy vypracovanej na základe transformačných indikátorov banky. Zmenili sa takisto rozdiely a nerovnováha v podnikateľskom prostredí pre rôzne druhy firiem -- od malých, stredných až po veľké a štátom riadené spoločnosti. Tento výsledok dovoľuje vysloviť predpoklad, že krajiny s menej rozvinutou tranzitívnou ekonomikou sa dostali preč zo stavu, ktorý bolo možné označiť za nejasný z hľadiska vlastníckych práv, korupcie a malých investícií -- čo bolo také charakteristické pre prvú dekádu transformácie.
V snahe získať ešte presnejší a komplexnejší pohľad na stav podnikateľského a obchodného prostredia v týchto krajinách, rozhodli sa Európska banka pre obnovu a rozvoj a Svetová banka uskutočniť druhý prieskum. Jeho cieľom bude zistiť, aký je názor podnikateľov a vo firmách na kvalitu ich riadenia a riadenia štátnych inštitúcií a kde vidia predovšetkým hlavné prekážky rastu. Hodnotenie stavu makroekonomického vývoja zaujme zrejme najviac nielen politikov, ale aj expertov a ostatných čitateľov Správy EBOR v transformujúcich sa krajinách. Osobitne ak sa ich vývoj porovnáva s turbulenciami v globálnej ekonomike a šíriacou sa neistotou medzi hlavnými ekonomickými mocnosťami a blokmi. Dotklo sa to všetkých nových trhov a, samozrejme, aj tranzitívnych ekonomík. Napriek tomu, ako správa konštatuje, makroekonomický vývoj vo väčšine transformujúcich sa krajín bol doslova robustný a celý región dosiahne v roku 2002 zrejme za posledné štyri roky rekordný 3,5-percentný hospodársky rast. Podobne hodnotí banka aj objem čistých zahraničných investícií, ktoré dosiahnu v tomto roku rekordnú úroveň. Rast v krajinách strednej a východnej Európy a na pobreží Baltiku ovplyvnil podľa banky nepriaznivý vývoj ekonomík v krajinách EÚ, a preto bude nižší -- do 2,3 percenta. Pre viaceré krajiny bude jedným z hlavných problémov vysoký fiškálny deficit. Na Balkáne sa naproti tomu očakáva 3,6-percentný rast, v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu sa očakáva 4,4-percentný rast HDP, z toho v samotnom Rusku očakáva banka rast nad 4 percent. Pokiaľ ide o kandidujúce krajiny do EÚ, tu správa pripomína, že najväčšou výzvou pre nich bude zvládnuť rozpočtové výdavky tak, aby boli splnené kritériá Paktu stability a rastu. Na to, aby sa dosiahla životná úroveň členských krajín, bude potrebné sa zamerať najmä na vyšší rast produktivity, než aký je momentálne v EÚ, a zvládnuť prípravy na eventuálne členstvo v Európskej menovej únii. Dobré kvalitné investície, vrátane priamych zahraničných investícií, sú pritom podľa banky predpokladom na dosiahnutie stanovených cieľov. Na adresu krajín južnej Európy sa v správe vyjadrujú obavy z veľkej vnútornej a vonkajšej zadlženosti. Na zvládnutie tohto problému budú štáty potrebovať lepšiu kooperáciu v regióne a pomoc aj od súkromného sektoru. Krajiny "sovietskeho commonwealthu" na zabezpečenie svojho hospodárskeho rastu budú musieť začať s väčšou ekonomickou diverzifikáciou. Niektoré z nich sa už nebudú môcť tak spoliehať na hlavný zdroj rastu, akým boli doteraz konkurenčné meny a vysoká ceny ropy.
PROBLÉM KORUPCIE
Napriek pozitívnemu vyzneniu správy o stave ekonomík v krajinách strednej a východnej Európy zostáva boľavým miestom korupcia. K tomuto záveru dospievajú analytici v EBOR na základe prieskumu, ktorý sa uskutočnil medzi 6 000 firmami v transformujúcich sa krajinách. Aj keď správa konštatuje, že sa znížila miera korupcie oproti stavu spred troch rokov, poznatky o jej pretrvávaní sú neraz šokujúce. Až 26 percent podnikov vo všetkých týchto krajinách uviedlo, že pravidelne musia platiť "korupčné" peniaze. V roku 1999 to bolo 31 percent. Výška sumy, ktorú platia, sa znížila za obdobie troch rokov z dvoch na 1,6 percenta ich obratu. Táto miera korupcie nie je v jednotlivých krajinách rovnaká. Podľa slov vedúceho oddelenia analýz štátov v banke Martina Raisera, zistenie miery korupcie robili nepriamo a zarátali tam aj percentuálny podiel pracovného času, ktorý museli podnikatelia stráviť na úradoch a pre udržanie kontaktov s politikmi. Porovnanie medzi týmito dvoma štúdiami ukazuje pokrok alebo, naopak, zhoršenie stavu korupcie v týchto krajinách a efektívnosť boja proti nej. Najväčšie pokroky urobili v Čechách, Macedónsku a Estónsku. V Poľsku a Rumunsku, naopak, obidva ukazovatele narástli. To isté konštatuje správa aj pokiaľ ide o Slovensko.
Rozdiely sú takisto medzi štátnymi a súkromnými firmami. Zatiaľ čo pri súkromných firmách korupcia v oboch ukazovateľoch klesla výrazne, pri veľkých štátnych firmách zostáva na rovnakej úrovni, prípadne s malým poklesom. Pokiaľ ide o čas, ktorý musia podnikatelia stráviť na úradoch a s byrokratmi, tu si veľmi polepšila Česká republika, zaznamenala pokles na polovičnú úroveň oproti roku 1999, to znamená na 2,5 percenta. Estónsko má 4 percentá, Maďarsko 5 percent. Rekord v strednej Európe má však Poľsko, kde podnikateľ musí stráviť na úradoch až 9,5 percenta svojho pracovného času. Na Balkáne drží prvenstvo Albánsko s viac než 12 percentami pracovného času, ktorý musí podnikateľ stráviť na úradoch. Výrazné zlepšenie nastalo aj v daňovej oblasti. Podľa správy už 90 percent firiem a podnikov hlási daňovým úradom svoje hospodársko-finančné výsledky.