Finančná pomoc menej rozvinutým regiónom je kľúčovou z hľadiska svetovej konkurencieschopnosti Európskej únie. Aj napriek tomu, že EÚ patrí medzi najrozvinutejšie regióny sveta, rozdiely medzi jej 250 regiónmi sú ešte stále dosť výrazné. Regionálna politika predstavuje nástroj finančnej solidarity, ktorým sa únia snaží tieto rozdiely eliminovať. Keďže väčšinu nových členských krajín tvoria práve chudobné, teda podpriemerná regióny, kohézna politika únie musí prispieť aj k úspechu rozšírenia. Podľa tzv. lisabonskej stratégie by sa mala EÚ do konca desaťročia stať najvyspelejším regiónom sveta. K tomuto plánu by jej vo veľkej politike mala pomôcť práve regionálna politika, ktorej návrh na roky 2007 -- 2013 pred časom predstavila Európska komisia.
Prioritnými kritériami na využitie 336,3 miliardy eur určených v spoločnom rozpočte Európskej únie pre kohéznu politiku budú vyrovnávanie hospodárskej úrovne v únii, posilnenie konkurencieschopnosti v regiónoch a medziregionálna spolupráca. Do nových členských štátov má v budúcom šesťročnom období smerovať asi 140 miliárd eur. EK vydala v poradí už tretiu správu venovanú ekonomickej a sociálnej kohézii, ktorá obsahuje konkrétne odporúčania na používanie týchto zdrojov tak, aby sa zmenšili ekonomické rozdiely medzi členskými štátmi a regiónmi a dosiahol rýchlejší rast a udržateľnejší rozvoj.
Po návrhu rozpočtu na roky 2007 -- 2013 pripravila EK základné dáta a nový politický plán zreformovanej kohéznej politiky v rozšírenej únii. Bol tak položený základ pre prípravu legislatívneho rámca pre štrukturálne fondy.
Analýza stavu v jednotlivých regiónoch EÚ ukázala, že nerovnosti v príjmoch a zamestnanosti sa za ostatné desaťročie zmenšili. Stále však ešte existujú podstatné rozdiely medzi najslabšími a zvyškom únie, čo si bude vyžadovať dlhodobé úsilie.
Verejné výdavky členských krajín tvoria v priemere 47 % HDP, číslo podstatne väčšie v porovnaní s rozpočtom únie, kde je to asi 1 % HDP. Z toho polovica je určená na kohéznu politiku. Keďže je kohézna politika orientovaná najmä na investície a najmenej rozvinuté regióny, vykonáva, aj napriek relatívne malej veľkosti v porovnaní s národnými verejnými zdrojmi, kľúčovú úlohu pri odstraňovaní nerovností medzi regiónmi.
Na samotnú regionálnu politiku majú vplyv aj mnohé iné politiky spoločenstva. Dôležitý je najmä rozvoj vidieka. Spoločná poľnohospodárska politika tvorí takmer polovicu rozpočtu EÚ a opatrenia, ktoré sa týkajú vidieckych oblastí a poľnohospodárstva a sú uskutočňované s podporou štrukturálnych fondov, musia byť v súlade s ňou. Priamy súvis s regionálnou politikou majú politiky zamerané na výskum a vývoj, dopravu, energetiku a telekomunikácie, životné prostredie, ale aj informačné technológie a ochranu hospodárskej súťaže.
Tri nové ciele regionálnej politiky
EK navrhuje novú architektúru pre kohéznu politiku EÚ na roky 2007 -- 2013, ktorá je usporiadaná do troch hlavných cieľov:
Cieľ 1 -- podpora rastu a zamestnanosti najmenej rozvinutých členských štátov a regiónov.
Prvý cieľ je tradične venovaný podpore regiónov s HDP na obyvateľa pod úrovňou 75 % priemeru únie a rozširuje sa o Cieľ 1 bis (regióny, ktoré dosiahnu po rozšírení vyšší HDP, keďže rozšírenie únie bude znamenať zníženie priemeru EÚ). Na podporu "regionálnej kohézie" je teda určených 78 % prostriedkov. Modernizácia a diverzifikácia ekonomickej štruktúry, zväčšovanie a zlepšovanie základnej infraštruktúry, ochrana životného prostredia, posilňovanie administratívnych kapacít, zlepšovanie kvality inštitúcii pracovného trhu a školstva a zlepšovanie ľudského kapitálu budú hlavnými oblasťami spolufinancovania národných a regionálnych programov.
Cieľ 2 -- podpora regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti.
Tento cieľ je celkom nový a poputuje naň 18 % prostriedkov únie. Hlavný zámer kohéznej politiky mimo najslabších štátov a regiónov by sme mohli zhrnúť do dvoch častí: po prvé, cez regionálne programy by mala regióny podporiť pri ekonomických zmenách v priemyselných, mestských a vidieckych oblastiach posilňovaním konkurencieschopnosti a atraktivity s ohľadom na existujúce ekonomické, sociálne a teritoriálne nerovnosti. Po druhé, kohézna politika by mala cez národné programy pomôcť ľuďom pri ekonomickej a sociálnej konverzii. V súlade s prioritami Európskej zamestnanostnej stratégie tak budú prostriedky podporovať plnú zamestnanosť, zlepšovanie kvality a produktivitu práce a sociálnu inklúziu.
Cieľ 3 -- európska teritoriálna spolupráca: podpora vyrovnaného rozvoja únie.
Komisia odporúča pokračovať v harmonickom a vyrovnanom rozvoji podporou spolupráce na cezhraničnej a transnárodnej úrovni. Do cezhraničnej spolupráce sú v podstate zahrnuté všetky regióny pozdĺž vonkajších a vnútorných hraníc. Hlavným účelom tohto cieľa, na ktorý pôjdu zvyšné 4 %, je poskytnúť možnosti spoločných riešení v základných otázkach medzi susedmi, akými sú urbanizácia, zlepšovanie hospodárskych vzťahov a spájanie podnikov malej a strednej veľkosti.
Správa navrhuje dôležité zmeny, vrátane nového dialógu s Európskou radou, ktorý by mal zaistiť, že kohézna politika bude sledovať priority stanovené v lisabonskej a göteborskej agende. Európske inštitúcie by tak mali každoročne preverovať pokrok pri plnení strategických cieľov.
S návrhom novej európskej regionálnej politiky prevláda medzi európskymi politikmi zodpovednými za túto oblasť spokojnosť. Podľa novozvoleného predsedu Výboru regiónov (VR) Petra Strauba reforma zabezpečí:
* posilnenie konvergencie medzi členskými štátmi a regiónmi so zámerom znížiť súčasné ekonomické rozdiely
* zvýšenie zodpovednosti regionálnych a miestnych inštitúcií pri identifikácii a implementácii kohéznych projektov
* zjednodušenie procedúr
* posilnenie decentralizácie
Straub tiež deklaroval zámery VR čo najužšie spolupracovať s Európskou komisiou (EK) na dosiahnutí cieľov obsiahnutých v správe o súdržnosti.
Inovovanú kohéznu politiku EK budú môcť počas najbližších dva a pol roka pripomienkovať vlády členských krajín. Ich šéfovia budú na túto tému prvýkrát rokovať začiatkom mája v Bruseli.