Veľká väčšina občanov EÚ (88 % opýtaných) si myslí, že záležitosti týkajúce sa životného prostredia by sa mali brať do úvahy pri rozpracovávaní politík v iných oblastiach, ako je ekonomika či zamestnanosť. Tento názor najsilnejšie zaznieva v nových členských štátoch. Vyplynulo to z prvého prieskumu Eurobarometra, ktorý sa zaoberá postojmi k životnému prostrediu v rozšírenej EÚ s 25 členskými štátmi. Na otázku, ako by zhodnotili vplyv hospodárskych, sociálnych a environmentálnych faktorov na kvalitu svojho života, 72 % občanov uviedlo, že vplyv environmentálnych faktorov je veľmi veľký alebo dosť veľký. Hospodárske faktory rovnakým spôsobom zhodnotilo 78 % opýtaných a sociálne faktory sú podľa nich rovnako dôležité ako environmentálne (72 %).
Tieto výsledky potvrdzujú zistenia prieskumu o lisabonskej agende, ktorý Eurobarometer uskutočnil vo februári 2005 a v ktorom sa dospelo k záveru, že veľká väčšina ľudí pokladá politiku na ochranu životného prostredia predovšetkým za stimuly inovácie (64 %), a nie za prekážku hospodárskej výkonnosti (20 %). Tento prieskum ukázal aj to, že občania Európskej únie uprednostňujú ochranu životného prostredia pred hospodárskou konkurencieschopnosťou (63 % v porovnaní s 24 % opýtaných, ktorí nesúhlasia). Európania chcú, aby tvorcovia politiky považovali životné prostredie za rovnako dôležité ako hospodársku a sociálnu politiku
"Tento prieskum dokazuje, že európski občania venujú svojmu životnému prostrediu veľkú pozornosť a sú presvedčení, že je vo svojej podstate spojené s kvalitou ich života. Tieto výsledky poskytujú komisii zreteľný mandát na ďalšie pôsobenie s cieľom dosahovať vysokú úroveň ochrany životného prostredia. Zistenia Eurobarometra tiež potvrdzujú, že verejnosť sa stotožňuje s presvedčením komisie o tom, že silná politika v oblasti životného prostredia môže byť motorom inovácie a rastu," povedal komisár pre životné prostredie Stavros Dimas.
Hlavné zistenia
Občania vnímajú Európsku úniu (33 % oproti 30 % v roku 2002) a národné vlády (33 % v oboch prieskumoch) ako najlepšiu úroveň na prijímanie rozhodnutí v oblasti životného prostredia.
Európanov najviac znepokojujú tie záležitosti životného prostredia, ktoré priamo ovplyvňujú ich život.
Do popredia vystupuje päť priorít:
-- znečistenie vody (47 %),
-- katastrofy spôsobené človekom, ako sú ropné škvrny a priemyselné havárie (46 %),
-- klimatické zmeny (45 %),
-- znečistenie ovzdušia (45 %),
-- chemické látky (35 %).
Sú tu však isté významné rozdiely medzi bývalou EÚ15 a novými členskými štátmi (EÚ10). Napríklad klimatické zmeny sú záležitosťou, ktorá sa v EÚ15 ocitla na prvom mieste, no v EÚ10 až na siedmom.
Na otázku o dostatočnej informovanosti o problémoch týkajúcich sa životného prostredia 54 % opýtaných odpovedalo, že sa cítia byť dobre informovaní, zatiaľ čo 44 % opýtaných si myslí, že sú informovaní zle. Respondenti pociťujú najväčší nedostatok informácií pokiaľ ide o vplyv chemických látok na ľudské zdravie (41 %) a geneticky modifikované organizmy (40 %).
Pokiaľ ide o informačné zdroje týkajúce sa životného prostredia, občania najviac dôverujú environmentálnym združeniam (42 % oproti 48 % v roku 2002), vedcom (32 % oproti 35 % v roku 2002) a televízii (27 % oproti 18 % v roku 2002). V porovnaní s minulým prieskumom z roku 2002 sa značne zvýšila dôveryhodnosť médií.
Podľa nového prieskumu Eurobarometra pokladajú Európania zdravé životné prostredie za rovnako dôležité pre kvalitu svojho života ako stav hospodárstva alebo sociálne faktory.