Zarobí Hudek na Mečiarovej amnestii?

Nejeden slovenský občan si pamätá, že Ľudovít Hudek, ktorý bol ministrom vnútra počas druhého obdobia premiérovania Vladimíra Mečiara, odstúpil zo svojho postu po zverejnení telefonického rozhovoru medzi ním a vtedajším riaditeľom Slovenskej informačnej služby Ivanom Lexom. Rozhovor sa hmýril vulgarizmami a navyše aj nie príliš zainteresovanému poslucháčovi bolo jasné, že obaja najvyšší predstavitelia bezpečnostných zložiek štátu sa zhovárajú o spôsobe, ako odstaviť vyšetrovateľov únosu Michala Kováča mladšieho. Takmer od prvých chvíľ podozrievali zo spáchania tohto teroristického činu slovenskú tajnú službu. Vďaka publikovaniu tohto rozhovoru sa stalo verejným tajomstvom, že aj Ľudovít Hudek a aj Ivan Lexa sa pokúšali o marenie vyšetrovania únosu syna vtedajšieho prezidenta. Jediná otázka, ktorú rozhovor vyvolal, sa týkala jeho pravosti. Tento háčik sa však dobrovoľne poponáhľal vyriešiť jeden z priamych aktérov rozhovoru.
Priznanie Ľudovíta Hudeka. Ešte v ten istý deň, ako súkromné rádio Twist odvysielalo spomenutý telefonický rozhovor, Ľudovít Hudek vystúpil v hlavnom spravodajstve verejnoprávnej televízie. Prekvapujúco vo svojom vystúpení nepopieral pravosť odvysielanej nahrávky, ale podčiarkol, že to nebol on, kto nahrávku telefonického rozhovoru zhotovil. Povedané inak - Ľudovít Hudek týmito slovami vlastne potvrdil, že publikovaný rozhovor je pravý. Trinásteho mája 1996 v STV doslova povedal: "Zodpovedne vyhlasujem, že som si nikdy rozhovor s riaditeľom SIS nenahrával. Urobil tak zrejme niekto iný... Aj ja som len človek a po každodennom strese mám právo na vlastné súkromie. Tak ako každý iný. Kto má právo mi ho beztrestne brať?"
Hudekova beztrestnosť. Marenie vyšetrovania únosu Michala Kováča mladšieho si po voľbách v roku 1998 posúvali ako horúci zemiak vyšetrovatelia a krajská prokuratúra. Právni odborníci poukazovali na fakt, že treba verejne pomenovať vinníka. V opačnom prípade totiž hrozí, že mariť vyšetrovanie sa vysokí štátni predstavitelia pokúsia znovu. Márne. Na rozdiel od samotného únosu sa tento trestný čin nikdy nedošetril. A v súčasnosti už žiadny postih za manipuláciu s dôkazmi v kauze násilného zavlečenia nehrozí. Najvyšší súd totiž v decembri minulého roka rozhodol, že na trestný čin únosu, ale aj skutkov, ktoré s únosom súvisia - a teda aj trestný čin marenia vyšetrovania - platí amnestia. Ľudovítovi Hudekovi sa však podľa všetkého vlastná beztrestnosť máli.
Súčasný súd exministra. Ľudovít Hudek žaluje v súčasnosti denník Sme, lebo v máji minulého roka komentátor tohto denníka tvrdil, že amnestie Vladimíra Mečiara Hudekovi zaručili beztrestnosť, hoci on sám sa k skutku verejne priznal. Exminister, ktorý túžil istého vyšetrovateľa "kopnúť do gúľ", v súčasnosti žiada od vydavateľa Sme škandalóznych päť miliónov korún! Tvrdí, že v článku ho denník Sme obvinil zo samotného zavlečenia, hoci podľa slov autora nič také v článku nie je a ani nebolo autorovým úmyslom označiť Ľudovíta Hudeka za spolupáchateľa únosu. Ľudovít Hudek ďalej argumentuje tým, že ho zatiaľ kvôli ničomu, a teda ani kvôli mareniu vyšetrovania únosu neodsúdili, respektíve neobvinili. Pre FORMÁT rezolútne poprel, že by maril priebeh vyšetrovania únosu mladého Kováča.
O čom sa Ivan Lexa s Ľudovítom Hudekom zhovárajú? Ako sme už spomenuli, nielen orgány činné v trestnom konaní, ale aj menej zainteresovaní ľudia sa zhodli v tom, že rozhovor medzi ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom a Ivanom Lexom sa týkal únosu syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča mladšieho. Podľa viet, ktoré v telefonáte odzneli, sa dokonca dalo presne určiť, kedy sa odohral. Stalo sa to 16. októbra 1995, deň pred tým, ako druhému vyšetrovateľovi únosu Michala Kováča mladšieho odobrali vyšetrovací spis. Poďme však po poriadku, presne podľa toho, ako slovné spojenia v telefonáte zazneli.
Prvé tvrdenia o vine SIS. Pripomeňme, že 5. októbra denník Sme priniesol tvrdenia nemenovaného príslušníka slovenskej tajnej služby, ktoré dokazovali spoluúčasť SIS na násilnom zavlečení Michala Kováča do cudziny. Neskôr vysvitlo, že išlo o Oskara Fegyveresa. Šestnásteho októbra 1995 denník Sme priniesol rozhovor, ktorý poskytol Oskar Fegyveres.
Prvé informácie o samoúnose. Zvláštnou zhodou okolností v ten istý deň bol na Sekciu vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností doručený trojstránkový list Braňa Chila Ptáka, ktorý na rozdiel od Oskara Fegyveresa trval na tom, že spolu s Michalom Kováčom mladším zorganizovali Kováčov samoúnos. List zaslal Braňo Chilo Pták naozaj z malého susedného mestečka, a to z maďarského Györu. Obsahoval informácie, ktoré boli očividným klamstvom a dali sa ľahko vyvrátiť. Je teda viac než pravdepodobné, že Ivan Lexa a Ľudovít Hudek, keď spomínajú, že čosi malo prísť na troch stránkach od susedov z malého mestečka, sa zhovárali o liste Braňa Chila Ptáka. Zarážajúce je, že obaja sa o tomto liste zhovárali, akoby poznali jeho obsah. To by však mohlo znamenať, že list Braňa Chila Ptáka bol dopredu objednaný. A nikým nie menším, ako riaditeľom tajnej služby, respektíve ministrom vnútra. Navyše list spomenuli s radostnou úľavou, "chvalabohu, už to došlo", teda sa tešili z faktu, že Braňo Chilo Pták vyrukoval s verziou samoúnosu. Táto verzia bola v priamom rozpore s tvrdeniami vtedajšieho vyšetrovateľa Petra Vačoka, podľa ktorého únos zorganizovala slovenská tajná služba. Kvôli trojstránkovému listu od susedov minister vnútra dokonca v rozhovore plánoval vyšetrovateľa "kopnúť do gúľ", pretože "dvakrát spravil to isté". Pripomeňme, že Peter Vačok vzniesol dvakrát obvinenie voči príslušníkom SIS. A zároveň sa obaja účastníci rozhovoru potešili nad tým, že môžu "odjebať" aj toho krajského, toho na Š. Nie je ťažké uhádnuť, že mali na mysli vtedajšieho riaditeľa Krajského úradu vyšetrovania Jozefa Šáteka, ktorý bol nadriadený Petrovi Vačokovi, a teda aj zodpovedal za vyšetrovanie únosu. Ak by sme pokračovali ďalej v podobnej úvahe, vyplynulo by nám, že obom telefonujúcim bolo pôvodné smerovanie vyšetrovania únosu Michala Kováča mladšieho proti srsti, možno dokonca až nebezpečné. Akoby vedeli, kto zorganizoval a spáchal tento teroristický čin, a teraz sa už iba usilovali o to, aby organizátori a páchatelia neboli odhalení. Všimnime si aj udalosti, ktoré po telefonáte nasledovali. Ako sme už spomenuli, na druhý deň po telefonáte, teda 17. októbra 1995, Petrovi Vačokovi prokurátor Róbert Vlachovský odňal vyšetrovací spis a nový riaditeľ Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností, pretože aj v tejto funkcii došlo kvôli vyšetrovaniu únosu mladého Kováča k zmene - Vladimíra Lamačku vystriedal Stredoslovák Ján Kosťov, pridelil spis Jozefovi Čížovi z Banskej Bystrice. Naplnila sa tak predpoveď vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara z 11. októbra 1995, že násilného zavlečenia Michala Kováča mladšieho sa ujmú Stredoslováci. Jozef Šátek bol neskôr, pravdaže, tiež z funkcie "odídený".
Marenie vyšetrovania aj podľa správy SIS. O tom, že Ľudovít Hudek maril vyšetrovanie únosu počas svojho ministrovania, svedčí aj správa Vladimíra Mitra o činnosti SIS v rokoch 1995 až 1998. Citujme: "Dokonca Ivan Lexa prostredníctvom ministra vnútra SR Ľudovíta Hudeka ovplyvňoval vyšetrovanie tak, aby nedošlo k odhaleniu účasti SIS na únose."
Na Slovensku je to tak. Paradoxne kvôli očividnému mareniu vyšetrovania teda nikoho neodsúdili a ani orgány činné v trestnom konaní nikoho nijak inak nepotrestali. Za odvysielané slová a fakty v rozhovore medzi Ivanom Lexom a Ľudovítom Hudekom bolo až absurdne v roku 2000 potrestané iba spravodajstvo STV. Podľa Rady pre vysielanie a retransmisiu totiž verejnoprávna televízia odvysielaním úryvkov rozhovoru totiž ohrozila fyzický, psychický, respektíve morálny vývin maloletých detí. Nuž čo, na Slovensku je to zrejme predsa len trochu inak než v štátoch, kde platí právo zákona.

Čo išlo po linke

Úryvky telefonického rozhovoru medzi Ivanom Lexom a Ľudovítom Hudekom
Hudek: No tak, chvalabohu, už to došlo.
Lexa: A čo došlo?
Hudek: No, od tých susedov, z toho menšieho mestečka. Tri strany.
Lexa: A dávaš to tomu vyšetrovateľovi, hej?
Hudek: No však ten, toho kopneme do gúľ.
Lexa: Tak zajtra ho kopneš do gúľ.
Hudek: No.
Lexa: Ty, keď ho kopneš do gúľ, dám ti pusu na čelo.
Hudek: Ja už, ja si myslím, že je rozhodnuté. Som dneska dal pokyny, jak to má vyzerať....Však keď dvakrát spravil to isté.
Lexa: A toho krajského, toho odjebeš tiež? Vieš, toho na Š.
Hudek: Toho posúdia, som im naznačoval, že ako toto, no...
Lexa: Jasné.
Hudek: Takže ja si myslím, že teraz sa to dobre vyvíja.
Lexa: Dobre, toto je dobre, čo?
Hudek: Hneď mám lepšiu náladu.
Lexa: Kurva, aj ja mám lepšiu náladu.

Reakcie právnikov

Peter Vačok, druhý vyšetrovateľ únosu, je presvedčený, že Ľudovít Hudek ako minister neprispel k vytvoreniu podmienok, aby bol únos objasnený. Dokonca samotný Hudek dal pokyn, aby Petra Vačoka neoprávnene potrestali a kvôli tomu odvolali z vyšetrovania.

Peter Kresák, ktorý v súčasnosti zastupuje Slovensko v rámci konania pred medzinárodným súdom pre ľudské práva v Štrasburgu, sa ešte v období, keď bol poslancom, rázne dožadoval zrušenia obidvoch amnestií Vladimíra Mečiara. Tvrdil totiž, že vydaním dvoch amnestií Vladimír Mečiar zneužil svoju ústavnú funkciu premiéra. Pre FORMÁT sa vyjadril, že podľa neho súčasný súdny spor medzi exministrom Ľudovítom Hudekom a denníkom Sme je príkladom toho, že sú Mečiarove amnestie nehoráznosťou. "Páska Hudek - Lexa naozaj spadá pod amnestiu," povedal pre náš týždenník. Na margo argumentácie Ľudovíta Hudeka dodal: "Ak niekto nemôže byť stíhaný pre ten-ktorý trestný čin, neznamená to, že sa ho nedopustil."

Ernest Valko zase ako jediný člen Rady pre vysielanie pre retransmisiu protestoval proti sankcionovaniu STV za to, že odvysielala úryvky rozhovoru medzi Ľudovítom Hudekom a Ivanom Lexom. "Nemôžeme predsa cenzurovať vysokých politických predstaviteľov. A navyše v roku 2000, keď STV vulgarizmy Lexu a Hudeka odvysielala, nezverejnila nič nové."

Bývalý minister vnútra Ľudovít Hudek netrel biedu ani po ukončení svojej politickej kariéry. V súčasnosti býva nad bratislavskou štvrťou Lamač v exkluzívnej vile, ku ktorej patrí garáž pre štyri vozidlá, domáca vinárnička a relaxačné centrum so saunou a malou telocvičňou. Celý zastavaný pozemok v jeho vlastníctve má hodnotu do 40 miliónov korún.