StoryEditor

Analýza HN: Poruč vetru, dažďu... a reťazcom

15.11.2007, 23:00
Ceny potravín. Vláda chce zabrániť ich "enormnému rastu" . Preto má v úmysle regulovať obchodno-dodávateľské vzťahy. Ceny môžu potom rásť ešte viac, upozornil najnovšie Protimonopolný úrad.

Podľa ministra hospodárstva zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch nemá vplývať na ceny potravín, ale spriehľadniť zmluvy a dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Podľa premiéra má zastaviť rast cien.

Hlavnými obvinenými sú obchodné reťazce, ktoré podľa premiéra zneužívajú svoju silu a výrazne zarábajú na potravinách. Účtujú si totiž veľmi vysoké marže, dodal. Obchodníci to, samozrejme, odmietajú a argumentujú tým, že ostrá konkurencia ich núti, aby dodávateľov tlačili k čo najnižším cenám. Poukazujú aj na rast cien obilnín a potravín v celej Európe.

Ceny potravín sa zvyšujú v celej Európe, pretože rastú ceny vstupných surovín, ktoré sa používajú vo výrobných procesoch potravinárskeho priemyslu. Dôvodov je hneď niekoľko: málo zrážok, rekordne nízke zásoby obilia, zmeny v ponuke a dopyte, rast dopytu na ázijskom trhu a produkcia biopalív. Práve na ich výrobu sa v poslednom období používa čoraz viac agroplodín.
Podľa predsedu COOP Jednoty Slovensko Gabriela Csollára môže Európska únia v najbližších troch rokoch očakávať rast cien potravín o 30 percent.

Volanie po zodpovednosti
Robert Fico síce uznáva, že ceny potravín rastú aj v iných krajinách, podľa neho však na Slovensku je ich rast neúmerný. Zastaviť ho má práve "zákon o reťazcoch," ako zvyknú túto normu pripravenú ministrom hospodárstva Ľubomírom Jahnátkom nazývať. Obchodné reťazce nemajú zneužívať svoju ekonomickú silu, nemajú nútiť svojich dodávateľov pristupovať na podmienky, ktoré by boli pre nich zjavne nevýhodné.

Potravinárska komora Slovenska však tvrdí, že zodpovedne by sa mali správať obe strany - obchodníci aj ich dodávatelia. Zvyšovanie cien vstupných agrosurovín totiž podľa nej neodzrkadľuje reálne zvýšenie nákladov na ich dopestovanie. Rozdiel medzi príjmami zo zvýšených dotácií do poľnohospodárstva a vstupnými nákladmi prvovýroby sa medziročne zväčšil. Nenaplnili sa však očakávania potravinárov, že by sa mohli vyššie dotácie pre farmárov premietnuť do zníženia predajných cien surovín určených pre potravinárstvo. Potravinári sa stretávajú s opačnou situáciou, pestovatelia agroplodín žiadajú vyššie ceny od odberateľov pri zvýšených dotáciách, argumentuje komora.

Tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták pripomína, že kým farmári v roku 2006 inkasovali za tonu potravinárskej pšenice 3 899 korún, aktuálne ceny sa v septembri vyšplhali až na 6 947 korún, čo bol rast o 78 percent. Zdražovanie obilia vo všeobecnosti súvisí s nižšou úrodou v rokoch 2005 a 2006 a pretrvávajúcim dopytom po tejto komodite na trhu. Dodávatelia múky na Slovensku už od augusta oznamujú rast cien tejto komodity, dodávatelia mlieka a mliečnych výrobkov predpokladajú rast nákupných cien do konca tohto roka o 10 až 15 percent. Výrazne rástli aj ceny ďalších komodít. Kukurica bola napríklad v septembri drahšia oproti minulému roku o 95 a slnečnica o 54 percent.

Ako to riešia inde
V Česku vyvolal vlnu kritiky návrh, aby ceny potravín kontroloval Úrad na ochranu hospodárskej súťaže, v Číne a v Rusku sa rozhodli pre iný postup, čo je však vzhľadom na "stav demokracie" v týchto krajinách pochopiteľné. Ruská vláda oznámila, že s výrobcami a predajcami potravín podpíše dohodu o zmrazení cien niektorých dôležitých potravín. Vláda sa pre takúto reguláciu rozhodla napriek protestu podnikateľského sektora aj ekonómov. Tí sa domnievajú, že tento krok zablokuje poľnohospodársky vývoj a diverzifikáciu. Obchodné reťazce budú mať strop pri zvyšovaní cien základných potravín (mlieko, netučný kefír, kyslá smotana, chlieb, vajcia, slnečnicový olej, cukor a syr) 10 percent. Ceny mliečnych produktov sa v Rusku v septembri zvýšili najviac zo všetkých potravín, ceny masla a syra stúpli o 13,5 percenta. Podľa analytikov môže toto zmrazenie stáť zhruba 30-percentnú stratu na zisku. Veľkí producenti mliečnych výrobkov v krajine ako Unimilk či Wimm Bill Dann môžu prísť o desiatky miliónov dolárov.

Čínska vláda zasa nariadila od nového roka zmrazenie cien niektorých druhov potravín a príslušným orgánom dala za úlohu, aby starostlivo kontrolovali ceny mnohých ďalších produktov. Rozhodla tak po tom, čo vyšlo najavo, že v auguste boli ceny medziročne vyššie o 6,5 percenta. Na prudkom vzostupe inflácie malo hlavný podiel práve zdražovanie potravín, ktorých rast je dvojciferný. Osobitne silno rastie cena bravčového mäsa, ktoré je v čínskej kuchyni hlavnou potravinou. Ekonómovia však uvádzajú, že prudký rast miezd, surovín a materiálov, ako aj energií, vyvinie tlak na vzostup cien čínskych exportných tovarov, čím sa inflačný nápor prenesie do zahraničia. Časť odberateľov zo zahraničia sa zrejme vzdá čínskej produkcie a zrejme bude hľadať nových dodávateľov v lacnejších štátoch.

Zákon je hotový, analýzy nie
Zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch má podľa Fica stabilizovať ceny potravín a zabrániť ich zvyšovaniu. Aj on totiž musí uznať, že ceny potravín rastú v celej Európe. Jedným z jeho hlavných argumentov sú vysoké marže obchodníkov, vyhlásil, že sú od 40 do 100 percent, ako "v obchode s bielym mäsom". Obchodníci tvrdia, že pri potravinách je ich marža maximálne 25 percent.

Začiatkom tohto týždňa minister Jahnátek informoval, že sa vytvorí komisia, v ktorej budú aj zástupcovia poľnohospodárov, výrobcov a obchodných reťazcov. Jej úlohou bude analyzovať, koľko z konečnej ceny pre spotrebiteľa si ukrajuje chovateľ, koľko spracovateľ a koľko obchodník. O deň neskôr sa skončila lehota na pripomienkovanie návrhu zákona. "Problematika rastu cien potravín je závažná, dotýka sa celej Európskej únie, preto je potrebné sa jej venovať, a to v polohe analýz, v podobe monitorovania a tiež v podobe legislatívnych a iných nástrojov, ktoré ústava a zákony umožňujú," povedal štátny tajomník ministerstva financií František Palko. Guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko pripustil, že centrálna banka mala pripomienky k niektorým ustanoveniam, pretože neboli úplne jasné. "Teraz potrebujeme analýzy, aby sme vedeli komentovať túto situáciu," dodal.

Očakávalo sa, že návrhom zákona sa už v stredu bude zaoberať vláda, premiér totiž už vyhlásil, že chce, aby sa v parlamente schvaľoval v skrátenom legislatívnom konaní. Nakoniec o ňom nerokovala, hoci o cenách potravín jej členovia hovorili. Len pre úplnosť, potraviny predstavujú zhruba jednu štvrtinu až jednu tretinu sortimentu obchodných reťazcov.

"Gumený" zákon
Sporný návrh zákona nie je návrhom zákona v pravom zmysle slova, skôr by sa dal nazvať ako "deklarácia.". Je formulovaný všeobecne a široko, jeho ustanovenia nie sú jednoznačné. Neprimeranou podmienkou v obchodnom vzťahu je podľa návrhu taká podmienka, ktorá je pre jedného účastníka tohto vzťahu zjavne nevýhodná. Kto posúdi, čo je nevýhodné? Vyžaduje si to subjektívne hodnotenie, pretože napríklad ani dvaja ľudia v rovnakom postavení - napríklad kupujúci v obchode - nemusia ponuku toho istého tovaru alebo služby hodnotiť rovnako. Pre jedného môže byť výhodná, pre druhého nie.

Podľa návrhu zákona je neprimeranou podmienkou aj predávanie výrobku alebo služby konečnému spotrebiteľovi pod cenu nižšiu, než je výrobná alebo nákupná cena, za ktorú bol tovar dodaný, ak jej zníženie nie je odôvodnené vadou výrobku, poškodením alebo iným spôsobom. Aj toto ustanovenie sa dá vykladať rôzne. Môže viesť napríklad k záveru, že sa skončia letné a zimné výpredaje. Veď ak sa počas nich predáva tovar s 50- či 70-percentnou zľavou...

Rovnako to môže budiť dojem, že obchodník nebude môcť znížiť cenu tovaru, ktorému nič nechýba, len sa blíži koniec jeho záruky. Inak by ho totiž nedokázal predať. Alebo bude chcieť doplniť nový, modernejší sortiment - pretože nikde sa neuvádza, že ide len o potraviny - ktorý vzhľadom na lepšie parametre ľahšie predá.

Zdá sa však, že oveľa väčší problém môže priniesť ustanovenie, ktoré hovorí, že neprimeranou podmienkou je stanovenie lehoty na splnenie peňažného záväzku dlhšej ako 30 dní odo dňa doručenia faktúry za tovar. Priemerná splatnosť faktúr je v súčasnosti okolo 60 dní. V tomto odseku sa neuvádza výslovne, že povinnosť zaplatiť faktúru do 30 dní sa vzťahuje len na obchodné reťazce. A tak sa napríklad poľnohospodárovi, ktorý kúpi osivo a bude ho chcieť zaplatiť po úrode - čo nie je nič neobvyklé - môže ľahko stať, že dodávateľ bude trvať na 30-dňovej lehote. Veď bude chcieť dodržať zákon.

Z návrhu zákona je zrejmé iba to, že chce obmedziť reťazce v tom, aby nevyžadovali takzvané bočné platby: zalistovací poplatok, teda platbu za zaradenie dodávateľa do registra reťazca, platbu za umiestnenie tovaru na určitom mieste a podobne. Zákon však nijakým spôsobom nereaguje na výšku marže obchodníkov.

A tak práve tieto nedostatočné, či dokonca chýbajúce formulácie by mohli viesť k predpokladu, že ak obchodníci nebudú môcť od dodávateľa žiadať zalistovací poplatok, nebudú môcť naňho preniesť náklady na likvidáciu nepredajného tovaru a podobne, vynahradia si to inde. Premietnu to do ceny. Až vtedy sa skutočne zvýši ich marža. A to je predsa to, proti čomu chce vláda bojovať.

Kto má kontrolovať?
Pôvodne ministerstvo hospodárstva uvažovalo o štyroch alternatívach, ako riešiť túto problematiku. Buď novelizovať zákon o obchodných reťazcoch, alebo novelizovať zákon o ochrane hospodárskej súťaže, prípadne novelizovať Obchodný zákonník, respektíve - riešiť problém úplne novým zákonom.

Cesta prostredníctvom Protimonopolného úradu sa ukázala ako nepriechodná. V súvislosti s novelou zákona o ochrane hospodárskej súťaže úrad konštatoval, že by išlo o riešenie vzťahov nad rámec jeho kompetencií a na naplnenie svojho poslania nepociťuje potrebu zákon novelizovať.

Úrad zaujal negatívne stanovisko aj k tomu, že by mal byť orgánom kontroly, keďže má zo zákona kompetencie vstupovať do zmluvných vzťahov, a dohliadal by na súlad týchto obchodných vzťahov so zreteľom na neprimerané podmienky, ktoré sú obsahom návrhu zákona. Úrad argumentoval, že obchodné reťazce sa nepovažujú za dominanta v zmysle zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý je harmonizovaný s právom Európskej únie. Pripomenul v tejto súvislosti, že v celej únii nebol obchodný reťazec dosiaľ označený ako subjekt s dominantným postavením na trhu tej-ktorej členskej krajiny.

Ideálnym riešením podľa ministerstva bola novela Obchodného zákonníka, ktorý rieši obchodno-záväzkové vzťahy vo všeobecnosti. "Avšak túto právnu úpravu by nebolo možné zrealizovať v krátkom časovom horizonte," vysvetlilo ministerstvo v predkladacej správe k návrhu zákona.

Preto vznikol návrh nového zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorý zároveň ruší zákon o obchodných reťazcoch. "Nie je to najlepšie riešenie, ale jediné možné," konštatuje ministerstvo. Dodržiavanie ustanovení tohto zákona budú kontrolovať ministerstvá hospodárstva a pôdohospodárstva.

Všetko bude aj tak inak
Takýto zásah štátu znamená istú formu regulácie. A každá regulácia deformuje trh. Problém s tým má aj Protimonopolný úrad, ochranca dodržiavania zásad hospodárskej súťaže. "Istá regulácia cien môže mať za následok, že sa zníži intenzita konkurencie, že obchodné reťazce by si vybrali ako dodávateľov zahraničné spoločnosti. A je tam aj isté riziko, že sa zvýšia ceny, čo by bolo v neprospech spotrebiteľov," upozornila predsedníčka úradu Danica Paroulková.

Ak mal byť zákon namierený proti niektorým praktikám obchodných reťazcov, ktoré sú známe roky, malo by to byť v ňom jednoznačne uvedené. Tak, ako je formulovaný, postihuje obchodné vzťahy ako také. Zdá sa však, že ešte môže byť všetko inak. Závisí aj od toho, aké analýzy si dá ministerstvo vypracovať, ako s nimi naloží. Usudzujúc z vyjadrení, ktoré odzneli v stredu po rokovaní vlády, návrh zákona v súčasnej podobe by mohli čakať ešte viaceré zmeny.

Kliknutím na graf ho zväčšíte.









menuLevel = 2, menuRoute = dennik/ekonomika-a-firmy, menuAlias = ekonomika-a-firmy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
17. máj 2024 05:28