mluva o prevádzke vodných elektrární na Vodnom diele Gabčíkovo (VDG) je pre Slovensko ekonomicky absolútne nevýhodná. Navyše je problematická aj z právneho hľadiska, napríklad preto, že spoluvlastníkom VD Gabčíkovo je okrem SR aj Maďarská republika. Nemôžete prenajímať to, čo vám nepatrí," zdôraznil v dnešných Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu štátny tajomník Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Dušan Muňko.
Zmluva medzi štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba Bratislava (VVB) a Slovenskými elektrárňami, a. s., (SE), podpísaná v marci minulého roka na obdobie 30 rokov, umožňuje SE získať každý rok 35 % z príjmov z výroby a predaja elektrickej energie vyrobenej v Gabčíkove. Väčšinovým vlastníkom elektrární je pritom talianska spoločnosť Enel. Ostatné príjmy z tejto elektriny majú naďalej plynúť do VVB.
Tender na privatizáciu SE, priblížil Muňko, bol vypísaný v roku 2001 a spresnený v roku 2003. Z ponúk, ktoré boli následne v tendri podané, podľa neho jasne vyplýva, že proces sa nemal nijako týkať vodných elektrární v Gabčíkove. Tam sa vôbec nehovorilo o Gabčíkove. O Gabčíkove sa začalo hovoriť v rokoch 2004 a 2005," upozornil štátny tajomník. Odmietavé stanoviská k prenájmu gabčíkovských elektrární, ktoré mala predchádzajúca vláda k dispozícii, podľa Muňka nebral nikto do úvahy. Išlo napr. o analýzu právnickej kancelárie Jána Havláta vypracovanú pre VVB, alebo stanoviská Ministerstva zahraničných vecí (MZV) a Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR.
Existenciu odmietavých stanovísk pripustil aj exminister životného prostredia László Miklós. Pripomenul však, že okrem nich mali svoje analýzy k dispozícii aj privatizačný poradca slovenskej vlády a kupujúca spoločnosť Enel. MZV hovorilo jednoznačne o tom, že sa VD Gabčíkovo nesmie predať. S tým potom nikto ani nepočítal. Čo sa týka prenájmu, kolektívne rozhodnutie vlády bolo napokon také, že tá zmluva je v poriadku," dodal exminister. Právnik Marek Benedik z právnickej kancelárie Jána Havláta, ktorá poskytovala VVB právne stanoviská počas rokovaní o uzavretí prevádzkovej zmluvy, považuje za hlavný problém samotnú privatizačnú zmluvu o predaji SE. V nej boli určené nevýhodné východiskové podmienky, z ktorých potom vychádzala aj problematická nájomná zmluva. Ten pôvodný návrh, ktorý prišiel zo strany SE, bol absolútne jednostranný, a naše pripomienky smerovali k tomu, aby tam vznikol určitý vyvážený pomer," objasnil Benedik. vjo gub vs
StoryEditor