Priority vlády SR do roku 2006 bola téma HNClubu -- Klubu Hospodárskych novín, ktorý bol 16. januára 2003 v bratislavskom hoteli Forum. Vystúpenie hosťa podujatia, predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu, a časť diskusie, sme uverejnili v pondelok a včera. Dnes prinášame jej dokončenie.
Alica Ďurianová, šéfredaktorka Hospodárskych novín: -- Aj z oficiálnych kruhov EÚ a EK sa ozývajú varovné hlasy pred skorým vstupom kandidátskych krajín do Európskej menovej únie. Upozorňujú na to, že to môže mať nepriaznivý vplyv na hospodársky rast. Prospeje to určite exportérom, ale ak sa to v krajine nezvládne, negatíva sú dosť výrazné. Máte za sebou nejakú širšiu diskusiu o tejto problematike? Alebo je rok 2006 len načrtnutý, nezáväzný cieľ?
Mikuláš Dzurinda: -- Je to skôr nezáväzný cieľ, naša ambícia. Ale vychádza z presvedčenia, že začlenenie do eurozóny má veľa konkrétnych ekonomických prínosov. Viedlo by k zníženiu administratívy, odbúraniu mnohých bariér, výraznejšiemu komfortu vo finančnom styku. Efektov je nepochybne viac. Riziká jestvujú. Vychádza nám, že je to záležitosť konkrétnych ekonomických opatrení, ako sa na tú úroveň dostať bez toho, aby sa ohrozil zdravý hospodársky rast -- tak od tých 4,3 percenta v tomto roku, až po tých 4,6 -- 4,8, ktoré predpokladáme v roku 2006. Diskusie sú niekedy konkrétne, niekedy sú aj praktické a veľmi často sú hypotetické, akademické. Ak sa dokážeme dostať s deficitom verejných financií na 3 percentá alebo pod 3 percentá, ak dokážeme stlačiť infláciu na 3 percentá alebo pod 3 percentá, malo by to ekonomike umožniť dýchať a dobre sa rozvíjať. Nie je to dogma, nie je to imperatív, je to skôr ambícia. Viem si predstaviť vzrušujúcu diskusiu odborníkov o tom, do akej miery je obava, ktorú ste formulovali, relevantná a ak je, aké opatrenia a kroky prijímať, aby sme ju eliminovali.
Vladimír Sirotka, prezident Asociácie malých a stredných podnikov: -- Pri novele Zákonníka práce v tom nie je sám ani minister Kaník, ani pán Paulů. Spracovali sme rozbor Zákonníka práce, dali sme ho ministrovi i Asociácii zamestnaneckých zväzov. Dá sa povedať, že pohľad malého podnikateľa tam je. My novelu podporujeme, najmä vyrovnávanie štatútu malého podnikateľa a jeho samozamestnávateľa. To v doterajších zneniach Zákonníka práce absentuje. Hovorili ste o znížení finančného a daňového zaťaženia malých podnikov. Máme návrh. Vyrovnajme daň fyzických osôb s právnickými osobami na 25 percent z terajších 38 percent. Myslím si, že by nemali byť zdaňované právne formy podnikania, ale príjem. Čiže príjem podnikateľského subjektu, nie to, v akej forme podniká. Spracovali sme materiál, kde je návrh štátnej podpory politiky malého a stredného podnikania do roku 2005 a zníženie a zjednodušenie platieb do fondov. V súčasnosti to prebieha pripomienkovým konaním vlády. Je tam veľa námetov. Možno by k tomuto materiálu bola užitočná diskusia so zástupcami malých podnikov.
Milan Marčok, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja. -- Nechcem hovoriť za seba, ale za osem vyšších územných celkov. Momentálne som ich hovorca. Vážim si, že ste navštívili Banskobystrický samosprávny kraj, naše sídlo. S pánom Nižňanským sme sa na niektorých veciach aj dohovorili. Boli tam traja predsedovia -- R. Bauer, M. Belica a ja. Ide o jednu závažnú vec. Vo vláde ste schválili elimináciu územných regionálnych tratí. Približne ide o dve desiatky. Chcem sa spýtať, či to bolo dobré rozhodnutie i keď viem, že nemusí byť konečné. Nie je to dobré rozhodnutie, robte s tým niečo. Ak si vláda myslí, že to môžu vyriešiť samosprávne kraje, neverte tomu. Keby to vedeli vyriešiť, vedela by to vyriešiť aj vláda. Tu ide o tlak verejnosti, hovorím za osem územných celkov, nie za Ľ. Romana. Tu je sedem ďalších krajov.
Štefan Bošnák, primátor Trnavy: -- Od včerajška žijeme trochu v eufórii. Na otázky, ako som spokojný s investíciou Peugeotu v Trnave, som odpovedal, že v prvom rade je to o robote. Chcel by som tu verejne poďakovať všetkým, ktorí za tie mesiace urobili tvrdú robotu. Nedá sa to všetko vypočítať, ale veľakrát pomohli. Napríklad pán Uhrík z Volkswagenu, ktorý veľmi aktívne vstupoval do tejto veci, a mnoho ďalších.
Chcel by som reagovať na niektoré veci, ktoré sa tu spomínali, na oblasť vzdelávania, školstva atď. Zúčastnil som sa na mnohých rokovaniach s francúzskou stranou. Veľmi dôležitá je práve vysoko kvalitná pracovná sila a vzdelanie. Mal som možnosť s personálnou zástupkyňou Peugeotu navštíviť priemyslovku. Až do takých detailov išli! Budem trochu osobný -- začínam 13. rok na trnavskej radnici. My sme v Trnave zvyknutí na korektnú prácu, serióznu a žiadne bočné úmysly. Peugeot nie je projekt trnavský, to je projekt slovenský.
Mikuláš Dzurinda: -- Veľmi pozorne som počúval pána Sirotku. Vážim si vaše pôsobenie, aj vášho zväzu, vlastne všetkých drobných ľudí, ktorí sa dokážu sami živiť. Diskutujeme o Peugeote-Citroëne, Volkswagene, a vždy mi bolo jasné, že najviac to stojí na malých a stredných podnikateľoch. Volkswagen aj Peugeot prinesú okrem iných aj tie efekty, že malí a strední podnikatelia sa budú môcť výraznejšie podieľať na kooperácii. Zjednotenie príjmovej dane je ďalšia významná oblasť, o ktorej budeme diskutovať a hľadať riešenia.
Pán župan Marčok, obrátili ste sa na mňa ako na železničiara, čo mi imponuje. Prvá vec, na ktorej mi záležalo, bola, aby sme nerušili štreku. Lebo keď sa raz štreka zloží, tak to bude koniec. Pre nákladnú dopravu do niektorých fabrík má stále význam, aj keď je nepravidelná. Cítim sa aj ako ekonóm, študoval som ekonomiku dopravy. Keď na jednu korunu tržby je 24 korún nákladov, s tým treba niečo robiť. Prokopovič doniesol dokument, že keď urobíme to, čo sme sa rozhodli urobiť, tak ušetríme pol miliardy korún. Veľmi dobre viem, koľko je to peňazí. Veľa cestujem, vidím, ako chodia prázdne vlaky. Medzi tými 25 traťami je Spišská Nová Ves -- Levoča. Viete, odkiaľ pochádzam. Medzi tými 25 je Jablonica -- Brezová pod Bradlom, ide to cez Hradište pod Vrátnom. Desať rokov tam mám chalupu. Pýtal som sa richtára, či chodia tie motorky plné. Ráno idú plné, lebo deti idú do školy do Brezovej a robotníci do pružinárne. A autobus ich neodvezie?, pýtam sa ho. Nakoniec povie -- v sobotu, v nedeľu necestuje ani jeden človek a štyri páry vlakov, ani jeden človek. Nie je zodpovedné tváriť sa, že to neexistuje. Nerušíme trate. Obmedzili sme dopravu tak, aby bola hospodárnejšia, ale garantujeme, že odvezieme študentov, odvezieme robotníkov. Robotníkov by sme ani nemuseli, prísne vzaté, aj fabrika by sa mala starať. Odbory by sa mali starať aj o iné veci, nielen robiť cirkus na námestiach.
Pán primátor Bošnák, aj moja skúsenosť je, že dobrá kvalitná pracovná sila, to nie je fráza. Chvalabohu, že ľudia chcú robiť a učiť sa. A rýchlo sa učia aj naši technici, aj robotníci. Ku koncu volebného obdobia som sa začal viac stretávať napríklad s akreditačnou komisiou. Kvalitu školstva treba zvýšiť, i šírením internetu, vybavovaním knižníc a mnohými ďalšími vecami.
K reforme verejnej správy. Preto sme prijali Nižňanského, aby sme mali žandára, ktorý nás bude naháňať. Sám to tlačím, aby sme k 1. 1. 2004 urobili meritum toho, čo reforma verejnej správy obsahuje.
K Trnave. Rozhodol som sa, že každý mesiac bude kontrolný deň, vznikne medzirezortná komisia, sám raz za štvrťrok prídem na stavenisko. Pán Uhrík vie, že keď treba, vieme sa stretnúť, keď treba, vieme urobiť zákon. Je to moja osobná priorita a budem sa starať zo všetkých síl. Máme konkrétne premyslené, ako budú prebiehať tie kontrolné dni, raz za mesiac na úrovni šéfa medzirezortnej skupiny, raz za kvartál prídem sám.
Ľudovít Černák, generálny riaditeľ Sitno holding, a. s.: -- Vážený pán premiér, si premiérom vlády pravicovej vlády a prejavilo sa to v tom, ako si formuloval jednotlivé priority a hlavné úlohy, ktoré chce vláda riešiť. S každou súhlasím. Dokonca si myslím, že Kaník teraz bojuje za zamestnávateľov viac ako zamestnávatelia sami. Podpora by mala byť asi hlasnejšia.
Kvalifikovaná pracovná sila to je to, čo sem láka investorov. Skutočne ju oceňujú veľmi vysoko. V stredoslovenskom regióne pol roka inzerujeme, že prijmeme desať horizontkárov. Prijali sme zatiaľ len dvoch, aj tých musíme voziť z Detvy. Takže ani najnižšie vzdelávanie, ani učňovské školstvo, by nemalo uniknúť pozornosti a nejaké motivácie pre zamestnávateľov by mali byť, pretože oni do veľkej miery rozhodujú o kvalite výroby. Skončila sa technologická revolúcia 80. rokov, je informačná revolúcia, ale kompetencia je rozdelená medzi viacero rezortov. Neplánuje vláda sústrediť tieto kompetencie, posilniť kompetenciu niektorého rezortu?
Chcel by som spomenúť jeden problém. Nie je ekonomický, je spoločenský, ale môže ohroziť aj ekonomický rozmer. Podnikám v Krompachoch, či už cestujem do Krompách od Košíc, od Spišskej alebo od Spišského Podhradia, tak dennodenne som konfrontovaný s rómskou otázkou, aj s tým, ako sa to tam rozrastá. Riešenie rómskej problematiky by malo byť jednou z hlavných priorít.
Peter Baláž z Ekonomickej univerzity: -- Pán premiér, definovali ste štyri priority rozvoja, resp. stratégie našej ekonomiky. Mám pocit, že samotná stratégia ako taká smeruje k niečomu inému. Môj názor je taký, že stratégia je vlastne svojím spôsobom definovanie slovenskej ekonomiky ako ekonomiky, ktorá bude prosperovať, ktorá bude perspektívna a bude mať určitý európsky rozmer. Tie štyri priority sú prostriedkom, aby sme takýto cieľ dosiahli. Z tohto hľadiska mi to tak pripadá trochu ako beh na maratón na 42 km a my sme nastavili tú slovenskú ekonomiku na to, že 1. januára sme v NATO, v júni, resp. v máji budeme v EÚ. Obávam sa, že ten maratón nekončí tými 42 kilometrami, že to je vlastne iba taká prvá občerstvovacia stanica. Nediskutovali sme o tom, čo bude potom. Z tohto pohľadu som trochu nešťastný, že sme to ohraničili rokom 2006, lebo on síce kopíruje koniec volebného obdobia, ale nekopíruje ani ekonomické cykly, ani prognostické etapy ako rok 2005 alebo rok 2010. Bol by som veľmi rád, keby ste zaujali stanovisko k tomu, čo ďalej, pretože postaviť to len na prvú etapu by bolo veľmi nešťastné.
Mikuláš Dzurinda: -- Pán minister Černák, je naozaj pravda, že najmä učňovské školstvo nám uteká pomedzi prsty. Veľké fabriky si vedia rady, v odevnom priemysle alebo v niektorých ďalších to absentuje. Ako keby sme to podceňovali. Priznám sa aj ja, že tak, ako som sa snažil porozumieť univerzitnému školstvu, tak menej som porozumel tomu nižšiemu strednému, učňovskému školstvu. Beriem to ako podnet.
Čo sa týka informačných technológií, dohodli sme sa, že budú patriť pod rezort dopravy a spojov. Dohodli sme sa so Slovenskými telekomunikáciami na spoločnom programe, ktorý sa volá I-Európa alebo Informačná Európa. Je orientovaný na mohutnejšie rozširovanie internetu do našich škôl. Metodicky, organizačne, by to malo byť centralizované pod jednou strechou ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.
Tretia téma, ktorú si vytiahol, je nekonečne komplikovaná, pretože zhodou okolností z toho prostredia pochádzam. Je to na dlhé rozprávanie, ale opäť by som sa najviac spoliehal na vzdelávanie. Deti treba vytrhnúť z prostredia, vytvoriť predpoklady, možno aj donútiť, aby chodili do škôl. Aby nevychodili len základnú školu, ale aby išli na stredné školy, aby išli k maturite, na vysoké školy. Nečakajme zázračné riešenia ani ich nehľadajme. Riešenia sú bolestivé a strednodobé. Základom všetkého by mala byť práca s deťmi. Potom sú tu aj praktické opatrenia, ktoré začal robiť Kaník. Aby to rodičia neprepili, ale aby deti dostali, čo im patrí, aby dostali viac ošatenia, lieky. V sociálnej sfére chceme urobiť viac, aby to fungovalo, aby sa nezneužíval sociálny systém, aby sme mladých ľudí neodúčali robiť, ale skôr ich nútili hľadať si robotu. Ale alfou či omegou by mala byť naša koncentrácia na školu a na to, aby rodičia deťom umožňovali sa vzdelávať.
Pán Baláž, naozaj som sa snažil držať témy. Vaša otázka je pre mňa dôvodom, aby som vám povedal, že veľmi intenzívne pracujeme na čomsi, čo by sme mohli nazvať vízia Slovenska so značným presahom cez horizont 2006. Bude to témou hospodárskej rady vlády, porady ekonomických ministrov. Nechcem predbiehať, ale myslím si, že to bude vízia krajiny so vzdelaným kvalifikovaným národom. Bude to vízia krajiny s vyspelým cestovným ruchom a kvalitnými službami, ktoré k tomu patria. Bude to vízia krajiny, kde platia pravidlá, kde platia zákony, kde sa k sebe správame slušne, že to bude vízia krajiny s pomerne značným počtom sofistikovaných výrob. Ficovi sa ľahko povie, že sme montážnou dielňou. Niekde sme museli začať, a keď sa osvedčíme aj vo Volkswagene, aj v Peugeote, v U.S. Steel, bude prichádzať aj nadstavba, bude prichádzať aj vyššia pridaná hodnota, mne to je absolútne jasné. Záleží len na nás, či nesklameme a či neustrnieme. Sú krajiny, ktoré veľmi zarobili, slušnejšie sa odpichli vďaka začleňovaniu sa do EÚ, ale sú aj také, ktoré prispali. V mojom ponímaní neprispať znamená predovšetkým akcentovať vzdelanie. V tomto máme dobrú aj tradíciu, aj predispozície a myslím si, že Slovensko sa bude týmto smerom uberať. Ale teším sa, že víziu dokážeme predstaviť, no bojím sa povedať, v akom horizonte. Práce na nej sme začali už v minulom volebnom období a nie je tak ďaleko čas, keď bude na stole.
Peter Weiss, Ekonomická univerzita: -- Eurobarometer, ktorý skúmal názory občanov členských krajín EÚ, koncom minulého roku priniesol informáciu, že obľúbenosť alebo prestíž Slovenska u občanov terajších členských krajín EÚ je až na šiestom mieste z desiatich kandidátskych krajín. Čo plánuje vláda robiť pre zlepšenie imidžu Slovenska, lepšie poznanie Slovenskej republiky medzi členskými krajinami EÚ, pretože úspešnosť tejto oblasti bude priamo súvisieť aj s našou úspešnosťou, napríklad, v turistickom ruchu.
Mikuláš Dzurinda: -- Každý z nás by mal začať od seba. Imponovalo mi, keď ma navštívila tesne po príchode na Slovensko pani veľvyslankyňa Nemeckej spolkovej republiky. Úprimne mi hovorila, že je sklamaná, ako sa o Slovensku hovorí v Nemecku. Je to naozaj pravda a nikde inde nevidím východisko, len v našej plošnej všestrannej aktivizácii. Musíme byť aktívni. Keď je zle alebo keď treba niečo robiť, najradšej začínam od seba. V najbližších dňoch, týždňoch, mesiacoch, budete pozorovať moju veľmi živú aktivitu. Chcem robiť živú diplomaciu, brávať so sebou ľudí z Volkswagenu, z U.S. Steelu, z Molexu, verím že z Peugeotu, aby hovorili za nás. To sú najlepší advokáti, najlepší diplomati.
Pani veľvyslankyňa Nemecka mi ponúkla čosi ako twinningový program, bilaterálnu spoluprácu. Prídu nemeckí odborníci a pomôžu našim úradníkom premýšľať o tom, ako efektívnejšie predávať výsledky našej práce. Vo Varšave sme otvorili prvú pobočku našej agentúry pre rozvoj cestovného ruchu. Zistil som, že Poliaci ich majú po svete jedenásť. Aj na tomto príklade chcem ukázať, že ako málo sme ešte urobili v zahraničí pre popularizáciu našej krajiny. Veľa robí aj to, že sa nám darilo v športe, napr. v ľadovom hokeji alebo v tenise.
Spomeňme si, ako sme vyzerali na jeseň 1997. Dobre si spomínam, ako sa na mňa pozerali v Štrasburgu, v Bruseli, v Amerike. Nežiada sa mi na niekoho útočiť alebo sa vyvršovať. Hovorím o tom preto, aby sme boli aj trpezliví. Aby sme boli nespokojní, kritickí, sebakritickí, ale aj múdri. A múdri znamená aj trpezliví. Neustaňme, buďme aktívni, ale buďme si vedomí aj toho, aký veľký posun Slovensko za tie roky urobilo. Ak vytrváme, ak nezídeme z cesty, ak sa nebudeme báť pomenovať problémy, ak vytrváme v zápase proti korupcii a mnohým týmto neduhom, tak si myslím, že aj občania Európy nás budú vnímať, prijímať lepšie, pozitívnejšie. Vnútorne cítim taký tichý optimizmus, že máme na to, a keď vydržíme na tejto ceste, keď sa nebudeme báť kultivovaného dialógu, myslím si, že aj vnímanie Slovákov takou inštitúciou ako je Eurobarometer sa bude zlepšovať.