Vojna bude asi drahšia ako 100 mld. USD

ako dlho budú vojenské operácie trvať a aké veľké budú priame i nepriame škody. Veľa, samozrejme, záleží aj od metodiky výpočtu nákladov. Americký ekonomický denník Wall Street Journal (WSJ) tento týždeň informoval, že prezident George W. Bush chce Kongres požiadať o dodatočných 95 mld. USD pre irackú operáciu. Táto suma má pokryť vojenské náklady, následnú obnovu Iraku i ďalšie výdavky na boj proti terorizmu. WSJ pritom v septembri minulého roka odhadoval náklady na irackú vojnu na 100 až 200 mld. USD.
Odhady rozpočtovej komisie Snemovne reprezentantov z minulého roka hovoria o menších číslach. Najmä preto, že rátajú s "optimistickým" scenárom vojny, ktorá by trvala najviac dva mesiace a bolo by do nej nasadených 125 000 až 250 000 amerických vojakov. V takom prípade by samotná vojenská operácia stála 48 až 93 miliárd. Podľa iných odhadov Kongresu by jednomesačná vojna stála 21 až 29 mld. USD. Kritici týmto odhadom vyčítajú, že rátajú iba so samotnou vojenskou operáciou a aj to iba za optimálnych podmienok. Miernejšie odhady vychádzajú zo skúseností z predchádzajúcej vojny v Perzskom zálive v roku 1991. V skutočnosti však treba rátať s tým, že vojna môže trvať dlhšie ako jeden -- dva mesiace, že bude potrebné nasadiť viac vojakov, treba rátať aj s dosahmi na cenu ropy a svetovú ekonomiku. Podľa štúdie Americkej akadémie vied a umení si najviac finančných prostriedkov vyžiada konsolidácia "posaddámovského" Iraku. V prípade, že vojna bude krátka a škody malé, najmä pokiaľ ide o priamy dosah na trh s ropou, štúdia odhaduje náklady na 99 mld. dolárov. V prípade, že iracká vojna pôjde podľa najhoršieho možného scenára, treba vraj rátať s astronomickou sumou až 1,924 bilióna USD.
Rozpočtový deficit USA, ktorý by na budúci fiškálny rok mal byť 307 mld. USD, by tak ešte mohol narásť. Treba pripomenúť, že Spojené štáty budú sotva znášať celú ťarchu ozbrojeného konfliktu. V prípade vojny v Perzskom zálive zaplatili USA z celkových nákladov asi 12 %, zvyšok znášali Kuvajt, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Japonsko, Nemecko a Južná Kórea.
Je samozrejmé, že Biely dom sa snaží verejnosti prezentovať "miernejšie" odhady nákladov na vojnu s Irakom, na štúdie nezávislých ekonómov však nemožno zabúdať. Na dôsledky vojny na ekonomiku existujú dva rôzne názory: Podľa tradičného každá vojna stimuluje ekonomiku a vedie k hospodárskemu rastu. Joseph Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2001, to považuje za "nonsens". "Boom 90. rokov ukázal, že mier je ekonomicky oveľa lepší ako vojna. Vojna v Perzskom zálive v roku 1991 demonštrovala, že vojny môžu byť dnes pre ekonomiku zlé," uviedol v januári pre britský denník Guardian. (Viac v rubrike Podniky a trhy)