SIPRI: Globálne zbrojné výdavky sa priblížili vrcholu zo studenej vojny

Svetové globálne vojenské výdavky v roku 2004 naďalej rástli a dosiahli 1,035 bilióna dolárov (32,6 bil. Sk). Je to suma len o šesť percent nižšia než maximum z čias studenej vojny v rokoch 1987-88, uviedol v dnešnej výročnej správe renomovaný Štokholmský medzinárodný mierový výskumný inštitút (SIPRI).
Takmer polovicu celosvetovej sumy tvorili výdavky USA vzhľadom na zvýšené financovanie armádnych operácií v Afganistane a Iraku. Dodatočné peniaze, ktoré americká armáda dostala v roku 2004, prevyšovali súhrn vojenských výdavkov krajín Afriky, Latinskej Ameriky, Ázie (okrem Japonska, ale vrátane Číny) a Blízkeho východu.
V roku 2003 podľa správy SIPRI o zbrojení a odzbrojení vo svete dosiahli globálne vojenské výdavky 956 miliárd dolárov (30 bil. Sk).
Južná Ázia, kde India výrazne zvýšila rozpočet svojho rezortu obrany, bola vlani regiónom s najväčším nárastom vojenských výdavkov. Vo východnej Ázii tvorili vyše štvrtinu výdavky Číny, ktorých nárast sa však zmiernil a v reálnom vyčíslení bol nižší než priemer krajiny z rokov 1995-2003.
Alžírsko, Maroko a Juhoafrická republika pokračovali v modernizácii ozbrojených síl a podieľali sa polovicou na vojenských výdavkoch Afriky. Jedinými regiónmi, kde sa zbrojné výdavky vlani znížili, boli stredná Amerika a západná Európa.
Takmer dve tretiny z celosvetových výdavkov vynaložilo päť krajín - USA, Británia, Francúzsko, Japonsko a Čína. Len americký podiel predstavoval 47 percent, u zvyšných štyroch štátov išlo o 4,5 percenta.
Zatiaľ čo zbrojná výroba v USA tvorila 63 percent globálneho trhu, najväčším zbrojným vývozcom bolo v roku 2004 Rusko. Nasledovali Spojené štáty a s odstupom Francúzsko, Nemecko a Británia. Prvú desiatku uzatvárali v poradí Ukrajina, Kanada, Čína, Švédsko a Izrael.
Súhrnný objem predaja najväčších 100 zbrojných spoločností (bez Číny) dosiahol 236 miliárd dolárov (7,4 mld. Sk). Odbyt 38 amerických a jednej kanadskej predstavoval 63,2 percenta vlaňajšieho predaja, podiel 42 európskych firiem, vrátanie šiestich ruských, dosiahol 30,5 percenta.
Hoci sa zbrojné výdavky zvýšili, švédsky inštitút registroval vlani rovnako ako v roku 2003 len 19 aktívnych väčších ozbrojených konfliktov. Po 18 z roku 1997 ide o ich najnižší počet od skončenia studenej vojny. Všetky v novej správe klasifikoval ako interné, vrátane irackého.
Za väčší konflikt inštitút považuje ozbrojený spor medzi dvoma znepriatelenými stranami, z ktorých minimálne jedna reprezentuje vládu alebo štát a pri ktorom počas zrážok v priebehu jedného roka zahynie minimálne 1000 obetí.
"Pokiaľ ide o počet mŕtvych (v Iraku), cena bola veľmi vysoká," uvádza správa. Odhady civilných obetí od Spojenými štátmi vedeného zásahu v marci 2003 do decembra 2004 sa pohybujú od 15.000 do 98.000, avšak je ich veľmi ťažké overiť.
SIPRI poukázal na to, že definovať vnútroštátne konflikty je zložité vzhľadom na "rozmanitosť bojujúcich strán" a ich časté vedenie v odľahlých oblastiach.
"Boje v Darfúre v západnom Sudáne napríklad zúrili po celý rok 2003, dostali sa však do pozornosti medzinárodných médií až začiatkom roku 2004," pripomenul inštitút.
SIPRI, ktorého založenie vo forme nezávislej nadácie schválil v roku 1966 švédsky parlament, zaradil k ďalším komplexným dlhodobým konfliktom tiež situácie v Burundi, Čečensku, indonézskom Atjehu, medzi Izraelom a Palestínčanmi, v Kolumbii, Nepále a Ugande.