Jedinečné technické dielo umožnilo miestnym i turistom dostať sa bližšie k štítom bez toho, aby museli hore šliapať peši. Je jasné, že lanovka premávajúca z Tatranskej Lomnice až na Lomnický štít ihneď zožala veľký úspech. V tom čase získala hneď tri prvenstvá, no o nich neskôr. Lanovkár Juraj Husovský, ktorý sa tomuto povolaniu venuje už viac ako 40 rokov, je v Tatrách ako doma, medzi našimi najvyššími štítmi vyrastal. „Narodil som sa v Tatranskej Lomnici, môj sused bol Juraj Ország, iniciátor výstavby lanovky, a tiež som lyžoval s Karolom Brukom, naším lyžiarskym reprezentantom a zamestnancom lanovej dráhy.“

​Drsné podmienky

Krásna tatranská osada bola vďaka svojej polohe vždy spätá s lyžovaním a turistikou. Pôvodnú visutú lanovku na Skalnaté pleso postavili v roku 1937, keď už v medzivojnovom Československu následky Veľkej hospodárskej krízy neboli také markantné ako v prvej polovici tridsiatych rokov. O ďalšie tri roky neskôr uviedli do prevádzky ďalší – na výstavbu ešte náročnejší úsek – zo Skalnatého plesa na Lomnický štít. Juraj Husovský bol síce osobne až pri konštrukcii paralelnej kabínkovej lanovky o pár desiatok rokov neskôr, no ako zanietený milovník prírody a techniky vie zainteresovane porozprávať aj o zrode jej staršej sestry.

A ten veru v drsných tatranských podmienkach nebol jednoduchý, niekde sa vedeli dostať len s pomocou ťažných koní. Niekedy sa stretlo „na pľaci“ až 350 ľudí. „Pri výstavbe v týchto nadmorských výškach je veľké nebezpečenstvo v podobe atmosférických a statických výbojov a búrok, lavín či vetra, ktoré sprevádzali robotníkov p...