Rýchlosť zabíja, no pre štátnu kasu je jej prekračovanie zároveň mimoriadne spoľahlivým zdrojom príjmov. Kým v minulosti sa slovenskí motoristi stretávali výhradne s klasickými „bradavicami“ na maskách policajných áut, ktoré využívali jednoduchý Dopplerov jav, dnešná technika je už na úplne inej úrovni. A nejde iba o mobilné radary v automobiloch, ale aj o tie stacionárne.
Do hry vstúpili presné laserové merače, lidarové technológie a sofistikované automatizované systémy. Na Slovensku sa navyše v poslednom období téma stacionárnych radarov dostala na pretras – plán zavádzania stoviek nových automatických kamier v rámci inštitútu objektívnej zodpovednosti sprevádzajú nemalé kontroverzie týkajúce sa pôvodu výrobcu i samotného tendra.
A zatiaľ čo v okolitých štátoch sú plne automatizované siete radarov už roky akýmsi štandardom, u nás sa tento dozorný aparát buduje o čosi kostrbatejšie, hoci skúsenosť s nimi už mnohí motoristi majú. Na druhú stranu však početná skupina vodičov verí mýtom, ktoré v praxi vôbec neplatia, alebo ide o prekrútené polopravdy, ktoré vás pred pokutou neochránia. Pozreli sme sa preto na najčastejšie omyly o radaroch ako takých – v autách i priamo na cestách.
Skryjem sa za iné auto a radar ma nevidí
Prvým a azda najrozšírenejším mýtom je predstava, že radar ma nemôže namerať, ak sa pred ním skryjem za iné auto, prípadne ak idem v jeho tesnom aerodynamickom závese. V časoch starých mikrovlnných radarov s tým prístroje skutočne mohli mať problém, no moderné merače, ktorými je slovenská polícia bohato vybavená, fungujú inak.
Policajtovi stačí zamerať úzky lúč napríklad na vašu tabuľku s evidenčným číslom alebo kúsok prednej masky. Ak ste čo i len trochu vyosení a viditeľní, technika vás zameria za zlomok sekundy. V susednom Rakúsku či Česku, kde dominujú stacionárne radary, dokáže optika s vysokým rozlíšením analyzovať celú šírku vozovky a softvér si vyreže práve to auto, ktoré ide nad limit.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 69% na dočítanie.
Zostáva vám 69% na dočítanie.
