Je to škodovka, ako má byť, vraví otec Epiqu. Vývoj bol pritom v réžii Seatu

Jan Slavík je otcom novej škodovky, ktorá sa v utorok 19. mája predstavila vo svetovej premiére vo švajčiarskom Zürichu. Predstavením malej batériovej Škody Epiq vyvrcholili roky práce Slavíka a jeho tímu, ktorý v španielskom Martorelli koordinoval ako vedúci projektu tak, aby model vyvíjaný v réžii Seatu bol skutočnou škodovkou.

V exkluzívnom rozhovore pre iDNES.cz vysvetľuje, ako sa nové auto vyvíja. Skúsený vývojár a manažér má už skúsenosť aj s projektom Škody Superb, ktorú česká značka vyvíjala spoločne s Volkswagenom Passat v Mladej Boleslavi. Kvôli Epiqu sa však musel Jan Slavík presťahovať na niekoľko rokov priamo do Španielska.

Aké to je stavať auto naprieč koncernom? 

Je to projekt, ktorý prebieha medzi značkami Seat, respektíve Cupra, Volkswagen a Škoda. Sú tam všetky značky osobných vozidiel, ktoré patria do takzvanej skupiny Brand Group Core. Pre mňa to bola veľká výzva a tiež veľká šanca maximalizovať synergie, aby každý dal do projektu to, čo mu ide najlepšie, a aby sme vytvorili konkurencieschopné autá.

A je to iné, než keď si ho staviate sami doma v Česku? 

Hlavné procesy medzi značkami sú totožné. V tom rozdiel nie je. Rozdiel je v detailoch. Každá značka to robí trošku inak. To bola tiež výzva – zosynchronizovať procesy tak, aby boli totožné, aby sme sa na tej ceste každý našli.

Škoda odhalila očakávanú najmenšiu novinku. Poznáme aj jej slovenskú cenu

A naťahuje sa to kvôli tomu viac? 

Nenaťahuje. Dôvod je strašne jednoduchý: náš proces vzniku výrobku trvá nejaký čas a ten čas je medzi všetkými značkami úplne rovnaký. Inými slovami, od myšlienky: „Poďme urobiť elektrické auto v triede A0,“ po štart výroby je čas totožný. Všetci totiž ideme paralelne. Máme definované body, kedy sa stretávame a všetko si validujeme.

Je to taký hladký, plynulý a zautomatizovaný proces, že je to rovnaké, ako keď si staviame auto sami doma. V tomto procese sú záchytné body, kde sa stretnú predovšetkým šéfovia technického vývoja a povedia si: „Je tu určitý míľnik, majú k nemu byť odpracované tieto a tieto body. Ako to vyzerá? Ako to vyzerá za všetky značky?“ Tam sa prípadne rozhodne o otvorených bodoch a ide sa ďalej k ďalšiemu záchytnému bodu.