Možno to tak nevyzerá, ale keď si kúpite lístok na vlak, uzatvárate tým zmluvu. S prepravcom. Keď teda jeho lokomotíva zapadne do závejov, je na prepravcovi, aby s vami uzavretú zmluvu naplnil inak. Napríklad zaistením náhradnej autobusovej prepravy. A ak vám mnohohodinovým oneskorením vznikne nejaká ujma, máte zákonné právo požadovať adekvátnu náhradu, alebo ušlé cestovné.
Rovnako tak, keď letecká spoločnosť odošle vaše kufre do úplne inej destinácie ako k vám, môžete uplatniť svoj nárok na reklamáciu. Pretože za svoje peniaze nedostávate tú službu, na ktorú ste so spoločnosťou uzavreli zmluvu. Je to úplne logické a pochopiteľné. A preto je práve tak neuveriteľné, že na diaľniciach niečo také logické a pochopiteľné väčšinou vôbec neplatí, píše iDNES.cz.
S drobnými výnimkami. V Španielsku alebo Francúzsku teoreticky môžete požadovať od prevádzkovateľa diaľnice náhradu, ak utrpíte v dôsledku nadmerného oneskorenia škodu na prepravovanom tovare. Napríklad keď s kamiónom uviaznete v nehýbajúcich sa kolónach na tak dlho, že sa vami prepravované melóny nakoniec pokazia. Inak ale v európskom systéme takmer nič podobného mechanizmu spätnej vymáhateľnosti peňazí za „diaľnicou nenaplnenú službu“ neexistovalo.
Vodiči osobných vozidiel akoby na svoje práva v tomto ohľade úplne rezignovali. Počin talianskeho Autorità di Regolazione dei Trasporti (ART), v preklade Úradu pre reguláciu dopravy, je teda revolučný v tom, že toto právo na vyrovnanie vodičom oficiálne priznáva. Stane sa tak od 1. júna 2026. Prečo? Ak platia vodiči „pedaggio“, mýto na talinskej diaľnici, nie je to daň za luxus. Sú to peniaze, za ktoré si nepriamo od Autostrade per l’Italia kupujú určitú službu.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 77% na dočítanie.
Zostáva vám 77% na dočítanie.