Vznik semaforov sprevádzali zmätky. Aká je ich história a kde vznikla kombinácia farieb?

Začneme opatrne. Nápad so svetelnou signalizáciou, ktorá by na križovatkách „riadila“ dopravu, si vo svete budovaná cestná infraštruktúra vypožičala od železnice a jej návestidiel. Keď tú dlhú evolúciu histórie značenia vezmeme v rýchlosti, úplne prvé železničné návestidlá boli obyčajné signálne zástavy.

A železnice si ich vtedy – nemenej nenápadite – vypožičali z lodnej prepravy. Funkčný nedostatok plachiet a zástaviek, korigujúcich prevádzku na koľajniciach, bol zrejmý. V noci boli efektívne asi tak podobne, ako dokáže byť hlasný výstrel z luku. Nebolo to jednoducho dostatočne praktické, píše portál iDNES.cz.

Bolo teda potrebné, aby signalizácia mohla fungovať za zníženej viditeľnosti a to si vyžadovalo zaviesť zmenu. Prvé pokusy, s takzvanými košovými návestidlami, farebnými terčíkmi, nepatrili k najúspešnejším. A tak sa pomerne rýchlo podarilo zaviesť do praxe návestidla nové, svietiace.

Dokonca už fungovali v trojfarebnej schéme. Červená ako signál pre stoj - zelená pre nebezpečenstvo na trati – a biela pre voľno. Do tmavej noci svietili tieto návestidlá pekne, ale zádrheľ bol v tom, že na väčšie vzdialenosti nebolo úplne ľahké odlíšiť svit bledých jasných hviezd na oblohe od signálu voľno.