Je to detail v histórii automobilky, na ktorý by sa ľahko zabudlo. Vo svojej knihe Citroën 2CV ho však zmieňuje autor John Reynolds, a aj keď pre postup sabotáže zrejme neexistujú žiadne väčšie dôkazy, znie uveriteľne a funkčne, píše iDNES.cz.
V čase nacistickej okupácie Francúzska bola automobilka samozrejme pod nemeckou kontrolou a musela teda vyrábať nákladné vozidlá pre potreby tretej ríše.
Automobilku ako takú vtedy viedol bývalý kapitán francúzskeho letectva z prvej svetovej vojny Pierre-Jules Boulanger, prezývaný priateľmi PJB. Ten si bol vedomý toho, že sa musí nacistickej svojvôli podriadiť a automobilku udržať v chode. Avšak dodávky hotových vozidiel sa snažil všelijako skomplikovať.
Svojim zamestnancom tak vydal "tajný" príkaz, že samozrejme majú výrobu čo najviac flákať, ale len do tej miery, aby to nebolo krajne podozrivé a nezadávalo to dôvody k represiám priamo v továrni. Boulanger však vymyslel aj iný spôsob, ako nemeckým okupantom skomplikovať život. A to veľmi jednoduchý a šikovný.
Robotníkom vo výrobe nariadil, aby autá vybavili chybnými mierkami oleja. Tie boli oproti tým správnym len mierne zmenené, jednoducho mali žliabok, ktorý ukazoval správnu hladinu oleja, vylisovaný o trochu nižšie než obvykle.
Keď tak nacistickí mechanici kontrolovali hladinu oleja v motore, mierka ukázala správnu hodnotu "medzi zárezmi", avšak v skutočnosti išlo o nízku hladinu, ktorá znamenala nedostatočné mazanie motora.
Z továrne tak vychádzali nové a plne funkčné autá, ktoré však boli "naprogramované" jednoduchou zmenou k tomu, aby sa skôr či neskôr v prevádzke pokazili. Ideálne v situácii, kedy sa to nemeckým vojakom hodilo najmenej. Dosť to pripomína kazítka dnešných moderných spotrebičov.
Bohužiaľ však neexistujú záznamy, ktoré by účinnosť takejto sabotáže potvrdzovali. Avšak Boulanger vraj nacistom ležal silno v žalúdku, a keď francúzsky odboj na veliteľstvo gestapa v Paríži neskôr našiel zoznam nepriateľov ríše, bol na ňom vraj Boulanger veľmi vysoko.
Je teda pravdepodobné, že jeho taktika aspoň čiastočne fungovala a že v podstate zostala neodhalená. PJB mimochodom dokázal pred nacistami skryť prototypy modelu 2CV, ktorého vývoj začal pred vojnou a dokončený bol práve až po nej.
Pričom aj počas vojnovej mašinérie sa občas našiel nejaký priestor pre nejaké drobné vývojové práce. Výsledkom potom bolo, že veľmi prepracovaný 2CV (veleslávna "kačica") stihli inžinieri po vojne dovyvinúť za tri roky, a auto bolo asi o polovicu lacnejšie než nemecké ľudové vozidlo Volkswagen Chrobák.