Každý z týchto voľne predajných liekov používa iné zbrane a hodí sa na rôzne ťažkosti. Ale ani prípravky proti bolesti nezmôžu všetko. Pri chronických problémoch musia lekári vytiahnuť oveľa ťažší arzenál. „Veľmi účinné bývajú napríklad antidepresíva. Zaujímavé je, že na bolesť zaberú už o týždeň skôr než na depresiu,“ hovorí doc. MUDr. JIŘÍ KOZÁK (62), PhD., primár Centra pre liečenie a výskum bolestivých stavov v pražskom Motole. Rovnako dobre môže zafungovať aj látka obsiahnutá v pálivých paprikách.

​Ako vlastne vzniká bolesť?
Podráždením nociceptorov, akýchsi nervových štruktúr. Tie premenia podnet na nervový signál, zosilnia ho a vedú špeciálnymi nervovými vláknami cez miechu do mozgu. Nociceptory (receptory bolesti, pozn. red.) sú rozmiestnené prakticky všade, tak na koži, ako aj v tkanivách, kĺbových puzdrách (v celom tele je ich viac než 3 milióny, pozn. red.).

Nie sú však citlivé na každý podnet, že?
Reagujú iba na špecifické typy signálov určitej intenzity, laicky tomu hovoríme prah bolesti. Ten sa na rôznych miestach v tele líši. Najcitlivejšie sú miesta, kde je nociceptorov najviac. Napríklad pery, končeky prstov alebo práve koža. Hovorí sa, že bolesť, teda tá akútna, telu väčšinou prospieva. Je to reakcia na obranu organizmu, čo je vo väčšine prípadov pravda. Keď siahne človek na oheň, ruku rýchlo odtiahne, pretože ho to bude páliť.

Skrátka nás varuje pred nebezpečenstvom.
Nielen to. Dokonca vyvolá aj motorickú odpoveď. Čiže hneď, ako nervový signál vyslaný z nociceptorov doputuje do mozgu, dochádza k jeho vyhodnoteniu a k spracovaniu patričnej odpovede. Tá je potom z mozgu vyslaná ako príkaz pre daný sval či iný orgán, ktorý ho má vykonať. Napríklad ruka mykne preč od ohňa alebo pustí ucho horúceho hrnca. Bohužiaľ, existuje však aj chronická bolesť, ktorá vo väčšine prípadov organizmu nič dobré neprináša. Ak trvá dlho a správne sa nelieči, môže sa rozšíriť z miesta, kde bola pôvodne, do okolia. Bolesť sa teda šíri a zhoršuje. A čo je horšie, dokonca môže vzniknúť centrálna senzibilizácia, keď sa prehnaná precitlivenosť na bolesť začne fixovať do nášho mozgu.

Takže sa nám, laicky povedané, usadí v našej hlave?
Dá sa to tak povedať. Usídli sa do našej mozgovej databázy a veľmi ťažko sa z nej dostáva. Pacienti si na bolesť sťažujú aj potom, keď sme už dávno odstránili jej hmatateľné príčiny. Rozšíri sa aj do ďalších štruktúr v mozgu, takže začne pôsobiť hormonálne zmeny, tým pádom má vplyv na imunitu, spánok, psychiku a správanie. Človek sa úplne zmení.

Ako mu ju z hlavy vysídlite?
Zložito. Pri akútnej bolesti, napríklad po nejakej vážnej traume, sa používa takzvaný princíp step down, čiže zhora nadol, keď postupujeme od silných a účinných analgetík rýchlo k nízkym dávkam. Pri chronickej bolesti postupujeme opačne, začíname slabšími voľnopredajnými liekmi, napríklad nesteroidnými antireu...